Vašek Krejčík: Cieľom jogy je cesta a nie samotný cieľ
Joga nie je o dosiahnutí dokonalosti jednotlivých asán. Dokonca ani o tom, koľko dokáže človek v danej pozícii vydržať.
Vašek Krejčík je uznávaným jogovým inštruktorom nielen v Českej republike, ale i u nás. Jeho srdcovou záležitosťou je power joga, ktorú stále vyučuje v štúdiách HOME a ENERGY v Prahe. Aktuálne sa venuje aj jogovej terapii. Je autorom viacerých kníh, odborných článkov, CD i DVD o joge. Tento rok absolvoval výučbu jogy v Indii. V rozhovore nám prezradil veľa o joge vo všeobecnosti, ale i o tom, čo prináša jemu osobne a čím ho obohatilo štúdium jogy v Indii.
Prečo by mali ľudia cvičiť jogu?
Z môjho pohľadu preto, lebo joga im ukáže cestu k sebe samým. Keď ju objavia, nájdu svoj vnútorný pokoj, ktorý hľadajú v bežných situáciách a nemôžu ho nájsť. Je to o tom iba sa zastaviť. Chvíľku v tomto zastavení zotrvať, aby si bol človek schopný nájsť vo svojom vnútri odpovede, ktoré v sebe má. Na zastavenie toku zbytočností v našej hlave, prečistenie a tiež pre nás prvoradý, ale v Indii sekundárny znak jogy, je „fyzično“. To znamená, každý štýl jogy vplýva aj na fyzickú stránku človeka, posilňuje a naťahuje svaly, pomáha pri súmernom rozvíjaní tela, aby sa svalová dysbalancia postupne vyrovnala a aby sa udržala kondícia. Myslím si, že aj jogou, hoci nie je príliš dynamická a nie je klasickou aeróbnou aktivitou, sa dá kondícia udržiavať.
Ako je to s upokojením mysle? Dá sa tento stav dosiahnuť už počas prvých hodín cvičenia jogy?
Ja si myslím, že to sa nemusí stať ani prvé 2-3 roky. Je to veľmi individuálne. Keď si spomeniem sám na seba, najprv som cvičil preto, lebo sa mi joga páčila. Telo bolo spokojné, pretože sa spotilo. Nebol som schopný prijať nič iné okrem dýchania a pohybu. Postupne sa to vyrovnalo a dnes je to o spojení práce tela s mysľou pomocou dýchania. To všetko vytvára jednotu. Na začiatku tento stav však väčšinou nepríde.
Čo konkrétne znamená upokojenie mysle?
Človek si myslí, že keď upokojí myseľ, tak nebude nič. Ono to naozaj nejako takto je. Z jedného uhľa pohľadu to znamená, že v hlave nebudú stále vznikať nové a nové myšlienky. Alebo ak budú vznikať, sme schopní ich za pomoci jogových techník nechať plynúť, aby odplávali, strácali sa a nenarúšali pokojný stav mysle. Druhý rozmer upokojenia mysle je v tom, že ak nie je zaťažená myseľ, tak nie je zaťažené ani telo. Vznikne celková rovnováha. Človek ide po ulici, ktorá je plná zmätku a je mu to jedno. On je vo svojom svete, ide svojou vlastnou cestou s istotou, čiže si zachováva svoj vnútorný pokoj bez ohľadu na tlak vonkajšieho okolia. Určite to však nie je apatia ani letargia. Len človek dokáže pracovať s prichádzajúcimi informáciami a nezasahujú ho na emocionálnej úrovni. Podľa jogy by sme mali byť neutrálnejší, aby sme dokázali pozorovať a dívať sa doprava i doľava a nájsť stred, teda rovnováhu.
Na hodinách klasických štýlov jogy, ako napríklad power jogy alebo hatha jogy sa využíva na upokojenie hlavne dýchanie. Čo ešte pomáha nastoliť pokojnú myseľ?
Myslím si, že myseľ upokojujeme aj pohybom. Ak myseľ niečím zaujmeme, v tomto prípade je to pohyb, stráca väzby na to, čo bolo dnes, čo bude zajtra. Stráca silnú fixáciu na minulosť i budúcnosť. Dokáže byť v prítomnosti, pretože sleduje telo. Myseľ sleduje príkazy inštruktora, pomocou nich cvičí a tým pádom relaxácia nastáva tiež. Samozrejme, malo by tam byť dýchanie, ktoré je v podstate primárne, ale v začiatkoch bude sekundárne, pretože človek ide cvičiť a nie dýchať. Toto sa zmení až po určitej dobe praxe. Dýchanie je vlastne kotvou, ktorá vedie dovnútra človeka. Prostredníctvom dýchania vieme myseľ výborne upokojiť, ale nie na začiatku: najskôr ovplyvňujeme myseľ cez pohyby tela.
Podľa tvojich skúseností, kedy ľudia začnú využívať dych na upokojenie mysle
Na túto otázku sa nedá odpovedať. Je to naozaj veľmi individuálne. Čo sa týka mňa osobne, tak ja som po 4-5 rokoch pochopil, aký mocný je dych. Potom mi začalo byť jasné spojenie medzi dýchaním a mnou. Stále sa to rozvíja.
Pamätáš si na ten moment, kedy to prišlo?
Bolo to vtedy, keď mi zomrela mama. Bol to emocionálny impulz. Bol som schopný si spomenúť na jogu, na jej učenie, ako sa sústrediť na dýchanie a nespadnúť do negatívnych emócií. Učil som sa dýchať a až vtedy som pochopil jogu. Potom dochádzalo k tomu, že som s tým pracoval a až vtedy začalo dochádzať k upokojovaniu mysle. Pomohlo mi to zvládnuť celú situáciu.
Pociťuješ na sebe rozdiel, keďže teraz si si vedomý moci, ktorú má dýchanie?
Keď som si uvedomil silu dýchania, pohyb sa stal energickejším a získaval som z neho viac energie. Myslím si, že najväčšiu silu pociťujem až teraz po návrate z Indie. Cítim, ako keby si dýchanie a pohyb vzájomne „sadli“ ako najlepší kamaráti, jeden bez druhého nechcú byť. Predtým som to mal naučené, teda som vedel, že to tak má byť. Plná realizácia prebieha až teraz.
Čo konkrétne sa v Indii stalo, že sa toto poznanie umocnilo?
Bolo tam veľa pránajámy, čiže s dýchaním sme veľa pracovali. Denne to boli asi dve hodiny, čiže veľa praxe. Tá sa prejavila v pohybe. Uvedomil som si, že bez dýchania jednoducho pohyb nemôžem urobiť, resp. je zbytočné ho robiť. Aktuálne pri tom cítim inú energiu. Aj ľudia mi hovoria, keď s nimi cvičím jogu, že je rovnaká, čo sa týka pozícií, ale energia, ktorú im dávam, je úplne odlišná.
Ako pracuje energia v našom tele pri cvičení jogy?
Zjednodušene povedané, telo je stvorené pre pohyb. Ak by sa človek nepohyboval, tak jednoducho nemá energiu. Energia je latentná, spiaca buď pod nánosom kilogramov, tuku alebo stuhnutosťou tela na fasciálnej úrovni, čiže je nepohyblivá. Ak s jogou začneme, využívame rozličné polohy, pracujeme s celým svalovým korzetom, tak sa dotýkame fascií v tele, ktoré v organizme sú a všetko obaľujú. My ich v podstate od seba „odlepujeme“ pohybom, trením. Tým zabezpečíme, že energia začne v tele prúdiť. Dochádza k uvoľneniu dráh pre energiu. Jogový pohyb je veľmi dobrý preto, lebo dokáže pohnúť čiastočkami tela. Ak každá z nich dostane pohyb, tak v konečnom dôsledku to spôsobí vitalitu celého tela.
Jogové pozície majú vplyv aj na ľudské orgány. Ktoré sú tie najúčinnejšie?
Začneme kráľovnou a kráľom. Kráľom je stoj na hlave a kráľovná sviečka.Stoj na hlave stimuluje metabolizmus, pretože ak sa prekrví mozog a hypofýza, tak sa celkovo podporí endokrinný systém a fungovanie celého organizmu. Sviečka a stoj na hlave by mali byť pozíciami, ktoré sa po nejakom čase postupne objavujú v tréningoch jogy.
Vieme o tebe, že robíš stoj na hlave dennodenne
Áno, po návrate z Indie sa tejto pozícii venujem stopercentne každý deň. Pri tejto pozícii cítim, ako oči lepšie vidia, uši počujú. Teda prekrvenie je základ toho, že sa nervové zakončenia stimulujú a celkovo sa zlepší funkcia všetkých orgánov.
Za akých podmienok je stoj na hlave naozaj účinný?
Na toto sa nedá presne odpovedať, pretože existuje niekoľko názorov. Každá škola hovorí niečo iné. Ak si vezmeme knihu Fakty a mýty o joge, tak hovorí, že dlhá výdrž v stoji na hlave či pri sviečke môže telu uškodiť a dokonca sú tam aj dôkazy, že sa tak stalo. Ale to sa môže udiať pri všetkých športoch. Nemalo by sa to však preháňať. Ak vezmem do úvahy cestu do Indie, tak prvá pozícia, ktorú sme museli ovládať, bol stoj na hlave. Upozorňovali nás však na to, aby sme v ňom zotrvali dve minúty, že viac už nie je potrebné. Tri minúty boli považované za skvelé, ale nútiť sa do toho predstavuje negatívnu energiu a tá neguje účinky asány. Zo začiatku by som v nej zotrvával na 5-10 nádychov a výdychov až dovtedy, kým sa nevybuduje stabilita rúk a ramien. Potom možno s výdržou ďalej pracovať. V mojom prípade v nej zotrvám zhruba do času jednej minúty a stačí mi to. V knižkách sa však odporúčajú minimálne tri minúty, aby asána mala účinok. Tiež udávajú, že čím človek v danej pozícii dlhšie zotrvá, tým bude účinok lepší. Cieľom jogy je však cesta a nie samotný cieľ. Oveľa dôležitejšie je to, ako danú pozíciu vykonávam. Ak mi je v tejto pozícii dobre, tak potom v nej aj dlhšie vytrvám. Moja rada znie, nerobte extrémy, musíte si nájsť správnu mieru.
O tom vlastne joga hovorí, necvičte, ak pociťujete bolesť
Áno, treba si nájsť mieru, ktorá je človek príjemná.
Druhou známou pozíciou je sviečka, ktorá sa zvyčajne objavuje na konci hodiny. Odporúčaš ju zaradiť na každú hodinu?
Ak vediem lekcie začiatočníkov, tak prvých 10 hodín venujem tomu, aby sa vedeli upokojiť, kontrolovať, aby vedeli zdvihnúť nohy so zapojením brucha. Ak toto vedia, tak začíname trénovať sviečku. Myslím si, že by mala byť súčasťou každej hodiny, ak človek nemá zdravotné problémy. Sviečka je v podstate upokojujúca pozícia, ktorá teplo budované jogou, dokáže veľmi dobre vyrovnávať. Je výborná, čo sa týka odkrvenia nôh, toku lymfy, prekrvenia mozgu, stimulácie mozgovej oblasti hlavy. Sviečka je naozaj kráľovnou. Pomôže aj srdcu, pretože keď sú nohy hore, tak srdce nemá toľko práce s prečerpávaním krvi, čiže to uľahčuje jeho činnosť. Okrem toho má schopnosť pozitívne pôsobiť aj proti vráskam.
Existuje ešte nejaká skupina jogových pozícií, ktoré ovplyvňujú iné orgány tela?
Budem pokračovať opačnou pozíciou, čo je lomená sviečka. Je prospešná pre tých, ktorí nemôžu cvičiť sviečku kvôli štítnej žľaze. Pri nej je viac váhy na lopatkách a na ramene. Ide o silnú stimuláciu Langerhansových ostrovčekov v štítnej žľaze a je vhodná pre diabetikov. V rámci jogovej terapie sa odporúča na vyrovnanie hladiny krvného cukru a vylučovanie inzulínu do krvi.
Ako je to s pozíciami určenými na chrbticu?
Veľmi dobré sú napríklad pozície rotujúce chrbticu, čiže tie, ktoré otáčajú chrbticu. Slúžia na stimuláciu celej chrbtice, tým aktivujeme jej nervové zakončenia, slinivku brušnú a pri ženách aj vaječníky. Ďalšia vhodná pozícia z hľadiska hormonálnej rovnováhy je aj savasana.
V závere rozhovoru Vašek nezabudol podotknúť, že každá jedna hodina by mala človeka privádzať z vonkajšieho sveta do vnútorného. Tak sa vlastne učí, ako na neho konkrétna pozícia pôsobí a čo sa v jeho tele deje. Toto však nie je možno dosiahnuť v období, keď s jogou začíname. Až postupom času sa odhaľujú jemné roviny cítenia a rozlišovania toho diania v organizme.Nakoniec prichádza zistenie, či mu daný pohyb robí dobre. Ak áno, potom sa už nikoho nemusí pýtať, ako danú asánu robiť. Jednoducho ju cíti.