Stres náš každodenný: Viete rozlíšiť dobrý od zlého?
Stres sa stal neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života, no je dôležitého rozlišovať. Kým „dobrý“ stres, známy ako eustres, nás motivuje a podnecuje k rastu, „zlý“ stres alebo distres môže viesť k vážnym zdravotným problémom.
Stres je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života, to nezmeníme. Kľúčové je naučiť sa rozlišovať medzi eustresom, ktorý nás motivuje, a distresom, ktorý nám škodí. Vďaka pochopeniu týchto rozdielov a praktizovaniu techník zvládania stresu dokážeme zlepšiť svoju kvalitu života a zabezpečiť si fyzické aj duševné zdravie. Viete, aké sú účinky stresu na telo i myseľ?
Dobrý stres: Eustres vás posúva vpred
Eustres je druh stresu, ktorý nás motivuje, podporuje našu produktivitu a umožňuje zvládať výzvy. Tento krátkodobý stres nás aktivuje, zvyšuje našu energiu a prispieva k našej psychickej odolnosti. Napríklad, adrenalín, ktorý sa uvoľňuje počas krátkodobého stresu, zlepšuje naše reakcie a koncentráciu.
Štúdia Yerkesa a Dodsona (1908) ukázala, že mierny stres môže zlepšiť výkonnosť, čo vedie k teórii „stresového oblúka“. Pri optimálnej úrovni stresu môžeme dosahovať vyššie výsledky, kým príliš malý alebo nadmerný stres má opačný účinok.
Čo môžeme považovať za eustres?
- Príprava na dôležitú skúšku alebo pracovný pohovor.
- Vzrušenie pred športovou udalosťou.
- Začiatok novej kariéry alebo životnej kapitoly.
Čo nám tento stres prináša?
Podľa výskumu publikovaného v Journal of Positive Psychology, eustres podporuje adaptívne správanie a prispieva k osobnému rastu. Ľudia, ktorí zažívajú pozitívny stres, sú častejšie pripravení zvládať výzvy a dosahujú lepšie výsledky v práci aj vo vzťahoch.
Prečítajte si aj: Odolné telo a vyrovnaná psychika: 6 tipov, ktoré vám zlepšia život a celkové zdravie
Zlý stres: Distres ničí zdravie
Distres je stres, ktorý pretrváva dlhodobo a vedie k fyzickým a psychickým problémom. Keď telo a myseľ čelia neustálemu tlaku, aktivuje sa chronická stresová reakcia, čo môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám.
Dlhodobý distres ovplyvňuje produkciu kortizolu, čo má negatívne dôsledky na naše zdravie, ako je vysoký krvný tlak, oslabený imunitný systém či problémy so srdcom. Výskumy ukazujú, že chronický stres je spojený s vyššou mierou úzkosti, depresie a dokonca aj s narušením kognitívnych funkcií.
Výskum publikovaný v American Journal of Cardiology poukazuje na to, že chronický stres výrazne zvyšuje riziko srdcových ochorení a mŕtvice. Štúdia zahŕňajúca viac ako 2000 ľudí ukázala, že tí, ktorí zažívajú neustály stres, majú o 27 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu srdcových problémov.
Čo môžeme považovať za distres?
- Dlhodobé konflikty na pracovisku alebo v rodine.
- Finančné problémy, ktoré pretrvávajú bez riešenia.
- Chronické zdravotné problémy alebo starostlivosť o chorého.
Čo nám spôsobuje stres najčastejšie?
Zdroje stresu sú rôznorodé a líšia sa v závislosti od jednotlivcov. Medzi najčastejšie stresory v každodennom živote patria:
Pracovné prostredie: Vysoké nároky, nerealistické očakávania a dlhé hodiny práce sú najčastejšími príčinami pracovného stresu. Podľa výskumu publikovaného v Lancet Psychiatry, stres na pracovisku je jedným z hlavných faktorov, ktoré prispievajú k rozvoju úzkostných porúch.
Finančné ťažkosti: Neustála neistota ohľadom financií vedie k dlhotrvajúcemu distresu, čo môže mať negatívny vplyv na kvalitu spánku a celkové zdravie.
Osobné vzťahy: Napätie v medziľudských vzťahoch, konflikty a neporozumenie sú ďalším zdrojom chronického stresu.
Ako sa naučiť zvládať stres?
Jedným z najúčinnejších spôsobov zvládania stresu je praktizovanie techník, ktoré preukázateľne znižujú hladinu kortizolu a zlepšujú celkovú pohodu.
Fyzická aktivita a cvičenie: Výskum publikovaný v Harvard Health ukazuje, že pravidelné cvičenie znižuje hladinu stresových hormónov a uvoľňuje endorfíny, čo zlepšuje náladu a energiu.
Meditácia a mindfulness: Štúdia z roku 2013, publikovaná v Journal of Clinical Psychology, preukázala, že meditácia typu mindfulness znižuje psychologický stres a zlepšuje emocionálnu reguláciu.
Prečítajte si aj: Technika MINDFULNESS v cvičení: Vedomým tréningom dosiahnete ciele rýchlejšie
Sociálna podpora: Podľa výskumu publikovaného v Psychological Bulletin, ľudia s kvalitnými sociálnymi vzťahmi a podporou zažívajú menej distresu a sú odolnejší voči stresovým situáciám.
Poďte si s nami zacvičiť účinný tréning proti stresu!
Desiatky krátkych, účinných cvičení na odbúranie stresu nájdete aj v našom online fitku. V rámci Supershape Premium členstva získate neobmedzený prístup k desiatkam hodín profesionálnych video tréningov, vedeným výzvam a jedálničkom od výživových špecialistov. Efektívne silové tréningy, cvičenia na spaľovanie tuku a spevnenie tela, taktiež všetky programy na domáce cvičenie, máte k dispozícii v online fitku Supershape.
Použité zdroje:
Yerkes, R. M., & Dodson, J. D. (1908). The relation of strength of stimulus to rapidity of habit-formation. Journal of Comparative Neurology and Psychology.
Journal of Positive Psychology. "Eustress and its benefits."
American Journal of Cardiology. "The impact of chronic stress on heart health."
Harvard Health. "Exercise and its effect on stress reduction."
Lancet Psychiatry. "Workplace stress and mental health."
Journal of Clinical Psychology. "Mindfulness-based stress reduction techniques."
Psychological Bulletin. "Social support as a buffer against stress."