Cvicte.sk

Niekedy pomôže, ak sa sústredíte na menšie kroky. Napríklad namiesto príliš ambiciózneho, až nereálneho cieľa, že odbehnete hneď desať kilometrov, znížte latku. Sústreďte sa na to, že si jednoducho len idete obuť bežecké tenisky a uvidíte. Znie to alibisticky, ale skúste to. Pozorne si zaviažte šnúrky, vybehnite von a zhlboka sa nadýchnite. Možno sa vám nepodarí bežať ani polovicu trasy, no ide o to, aby ste sa obliekli a obuli do športového a prekonali samých seba. Je to trik, ktorý funguje.

„Všetky ostatné pomôcky a medzikroky slúžia buď k znásobeniu tlaku, alebo presunu rozhodovania na niekoho mimo nás. Dodávajú lákadlá, čiže ciele, ktorých získanie je dôležitejšie ako námaha na ceste k týmto cieľom. Napríklad cvičenie s niekým spôsobí, že už na seba netlačíte sami, ale aj niekto iný. Svoje zohrávajú aj pocity spoločenskej prestíže, či súťaživosť. Ak cvičíte preto, aby ste mali peknú postavu, táto túžba vás potiahne cez nepríjemnosť tréningu,“ hovorí odborníčka na psychológiu osobnosti Erika Matwij z Human Inside.

Ako na to

Pre niekoho behanie nie je zábavné. S radosťou z pohybu sa síce rodíme, ale každý v rôznej miere. Tá sa môže počas  života výrazne utlmiť. Okrem toho, ľudia sú vo všeobecnosti tvory, ktoré sa snažia optimalizovať vydanú energiu.

Skúste si preto ešte pred tréningom predstaviť, ako dobre je vám v sprche, alebo ako nehybne ležíte v posteli po dobrom výkone. Najlepšie je proste ísť si krok za krokom za svojím cieľom.

Vyjasniť si, čo chcete cvičením dosiahnuť: zdravie, krásu, dobrý pocit, prestíž, partnera, sebavedomie, sexuálnu atraktivitu. Berte cvičenie ako prostriedok na dosiahnutie týchto cieľov. Skúste rôzne formy pohybu a sledujte, ako sa vám páčia. Ak trafíte stred, zostanete pri tom veľmi dlho. Motivujte sa malými odmenami, ktoré sú v súlade s vaším plánom. Krémeše sem však určite nepatria.

Lenivosť verzus pevná vôľa

„Pevná vôľa je výborná pomôcka na prekonanie lenivosti. Schopnosť zotrvávať v aktivite napriek prekážkam. Lenivosť je nečinnosť, či už telesná, duševná alebo duchovná. Je opakom činorodosti. Súvis je teda nepriamy. Na každého platí niečo iné, čiže v prvom rade je potrebné rozumieť sám sebe. Vnímať a poznať svoje pochody. Každý sa rodí s nejakou konkrétnou neuropsychologickou výbavou. Niekto sa nabudí rýchlejšie, iný zas pomalšie. Každý má odlišnú frustračnú toleranciu, čiže schopnosť zvládať záťaž, aj vlastnú lenivosť a oddialenie naplnenia svojich potrieb. Z vývojového hľadiska pohyb znamená život, a preto je človeku v hĺbke bytia neoddeliteľne vlastný, určite viac, ako pohodlnosť,“ pokračuje k téme Erika Matwij.

Možno riešite otázku, či chcete pohodlnosť prekonať, a hlavne prečo. Keď porozumiete svojim motívom a cieľom, tak ich môžete použiť k vlastnej aktivizácii. Ak to nezvládate sami, môžete si zaplatiť trénera, kúpiť výstroj, špeciálnu aplikáciu na telefón na meranie výkonov, vešať fotky v cvičebnom úbore na sociálne siete a podobne.

Vo výsledku však vždy stojíte sami pred konečným rozhodnutím rozhýbať sa. Akýkoľvek vonkajší aktivačný prvok je len dočasný a neskôr prejde veľkým testom, či sa vám to chce, či vás to baví a čo z toho máte.

„Významné sú skúsenosti s pohybom v detstve. Cvičenie a telesná záťaž sú potom vnímané automaticky. V skratke, ak si pohyb spojíte s príjemnými emóciami, má to veľký význam aj v budúcich cvičebných aktivitách. Tiež je dobré vytrvať v novej činnosti 21 dní. Za ten čas vznikne návyk, a človeku sa dostane do krvi. Dlhodobo sa dá udržať práve spomenutý tvorivý prístup. Ísť za niečím, a nie proti niečomu, vykonávať rutinu, či prácu. Keď ste nastavení proti lenivosti a darí sa vám ju poraziť, tak zmizne. Následne toto nastavenie prestane mať úplne zmysel a budete to robiť radi,“ dopĺňa odborník Marián Klein z Human Inside.

Zdroj titulnej fotky: HeatherGunn, CC0