Myslíte pozitívne alebo potláčate nepríjemné pocity?
Pozitívne myslenie nie je žiadnou prevratnou novinkou. Píšu sa o ňom bestsellery, hovorili o ňom starí mystici. Skutočne však vieme priradiť k pocitom kladné znamienko alebo len zaháňame čierne myšlienky? Opýtali sme sa odborníka.
Miroslav Zaťko, zakladateľ www.pozitivnemysliet.sk a autor knihy Je ľahké spraviť zvislú čiarku, má na to jasný názor. Aj pozitívne myslenie má svoje pravidlá. Mohlo by sa zdať, že klameme samých seba. Zatvárame oči pred zlými vecami a možno ich nechceme vidieť vôbec.
„Skôr si treba ujasniť podstatu pozitívneho myslenia. Pred viac ako 12 rokmi bol na počiatku mojej zmeny citát od Dr. Josepha Murphyho: Každá myšlienka niečo spôsobí – je príčinou a každá situácia je niečím spôsobená – je účinkom. Sme doslova produktom vlastných myšlienok. Náš vonkajší svet je presným zrkadlom nášho vnútorného sveta. Nehovorím nič prevratné. Tieto myšlienky sú publikované celé desaťročia a stretnete sa s nimi aj v Biblii. Takže ak sa nám v živote nedarí, ak máme zlé pocity, našou úlohou je neriešiť dôsledok, ale príčinu. V žiadnom prípade nič nepotláčať, ani si neklamať,“ hovorí Miroslav.
Svet duality
Každá minca má dve strany. Svetlo verzus tma, dobro strieda zlo, pekné a škaredé. Nonstop niečo posudzujeme, aj keď nechceme, robíme to podvedome. Na to, aby sme pochopili, čo je pozitívne, je dobré vedieť aj to, čo je negatívne.
Miroslav ďalej pokračuje z vlastnej praxe: „Ja som bol takmer na dne, keď som si prečítal prvú knihu o pozitívnom myslení. Rozhodol som sa, že zmením svoj život tým, že zmením svoje myslenie. Dnes to už viem porovnať. Ak by som bol od narodenia vychovávaný len pozitívne a pozitívne by som aj žil, nemusel by som nič meniť. Všetko sa deje z nejakého dôvodu. Rovnako to platí aj pre chudnutie, odpúšťanie, pomoc druhým a podobne.“
Miroslav Zaťko.
Pripustiť nepríjemné pocity alebo ich iba nepotláčať?
Miro radí rozhodne nepotláčať. Podľa neho sú pocity úžasnými pomocníkmi, ktorí hovoria, na akej ceste sa nachádzame. Správna otázka je, či sme schopní a ochotní načúvať. Prirovnáva to k rádiu: „Vaše obľúbené pesničky, pri ktorých máte dobrú náladu, hrajú na frekvencii 123. Pesničky, ktoré sa vám nepáčia a doslova vás vytáčajú, hrajú na frekvencii 567. Je len vašou úlohou preladiť na správnu frekvenciu. Nepotláčať. Vyčerpáva vás rozhovor s kolegyňou, ktorá stále šomre? Prečo nepreladíte? Necítite sa dobre v súčasnej práci, nenapĺňa vás a domov chodíte s katastrofálnou náladou? Prečo nepreladíte? Nefunguje vám súčasný vzťah? Doplňte si odpoveď. Ste to vy, ktorí držíte pomyselné koliesko na preladenie frekvencie.“
Tipy ako na pocity
Každý by rád počul overené psychologické postupy, ako správne analyzovať svoje pocity. Ako ich správne identifikovať a následne s nimi pracovať, hoci nie sú práve pozitívne.
„Podľa môjho názoru to najlepšie vysvetľuje Esther Hicks. Definovala emočnú navigačnú stupnicu, kde sú pozitívne emócie, založené na láske a negatívne emócie založené na strachu. Vrelo odporúčam všetky jej knihy. Cieľom je postupne stúpať po rebríčku emócií čo najvyššie a následne si pozitívne emócie udržiavať. Potom ste priamo naladení na zdroj. Všetko však treba robiť postupne. Nie je možné skočiť z absolútnej depresie na stupeň vášne, radosti, slobody. Nie je možné myslieť negatívne a cítiť sa pri tom dobre. A naopak, nie je možné myslieť pozitívne a cítiť sa pri tom zle,“ radí Miroslav.
Zmena je život
Veľa ľudí túži po zmene, ale z rôznych dôvodov nie sú ochotní ju podstúpiť. Nestačí len čítať múdre a motivačné knihy, jednotlivé kroky treba uviesť do praxe. Zmena nepríde zo dňa na deň. Ak niekto rozmýšľa prevažne negatívne 10, 20, 30 rokov, tak sú to niekoľko ročné nánosy, ktoré sú zakorenené v každej jednej bunke. Aj Miro tvrdí, že zmena chce odvahu, vieru, chuť niečo zmeniť, ochotu, silu, nadšenie, entuziazmus i čas. Je to o opustení zóny komfortu, o zmene myšlienkových vzorcov.
Naivné alebo správne?
„K životu patria aj chyby, prekážky, prehry, prvotné nezdary, ponaučenia, napredovanie, víťazstvá. Život je výzvou. Sme ľudia a učíme sa žiť,“ dodáva na záver Miroslav Zaťko.
A viete, prečo psy pri jazde autom neustále vykláňajú hlavu z okna? Veď riskujú desiatky mušiek v očiach, ktoré ich tam potom režú a pália. Pretože aj napriek tomu je to také úžasné!
Titulná fotka: Léa Dubedout, CC0
Foto v článku: MeritAmm