Cvicte.sk

Mnoho ľudí dnes trpí nedostatkom energie, ako to vnímaš ty?

Vnímam veľa unavených, vyčerpaných ľudí idúcich na doraz. Slovo energia má v dnešnej dobe stále viac ezoterický podtón. Ľudia ju málo vnímajú ako silu, s ktorou sa dá naozaj reálne pracovať, kumulovať ju, násobiť, obnovovať. Energia je však potrebná na to, aby sme dňom nielen „prešli“ a prežili ho, ale boli v ňom naozaj, v každom jeho momente. Poctivá práca s energiou je o tom, aby sme svoj deň prežili naplno.

Ako je možné pracovať s energiou?

Je to veľmi aktuálna téma. Často sa ukrýva pod všetkými tými nánosmi duchovna, ale v podstate ide o prácu nielen so svojím vnútrom. Dôležitú úlohu tu zohráva predovšetkým životný štýl, pravidelné návyky či „zdravé“ rituály a určite tiež stravovanie. Ja vnímam energiu hlavne ako primárny zdroj, schopný neustálej obnovy.     

Vieme ju obnovovať, keď práve potrebujeme?

Naša generácia prešla rôznymi tréningmi, školeniami, kurzmi, kedy sa nám snažili vysvetliť, ako treba manažovať svoj čas a priority, aby sme stihli všetko, čo chceme a čo sa od nás v tejto rýchlej dobe očakáva. Deň sa však nedá natiahnuť. Nevieme si doň pridať tú vytúženú 25. hodinu. Musíme narábať s tým, čo máme. V rámci rôznych štúdií sa sledoval fenomén „multitaskingu“ a bolo dokázané, že kto robí rýchlo a veľa vecí v jednom čase, nikdy vlastne nerobí poriadne ani jednu, keďže schopnosť sústrediť sa je veľmi limitovaná. Byť vedomým a koncentrovaným pri riešení úloh nám čas dokáže darovať, nekradne ho. Tak to ukazujú reálne, merateľné a najmä dlhodobo sledované výsledky zamerané na ľudskú výkonnosť.     

Ako to súvisí s energiou?

My ľudia sme tvory, ktoré fungujú cyklicky. Naša energia sa nenachádza na jednej konštantnej hladine, pohybuje sa ako krivka. Máme časti dňa, kedy máme vysokú energiu, ale tá potom klesne do nízkej bez z ohľadu na pohlavie či mieru schopností. Každý pozná poobedný útlm. Doobeda sme výkonnejší, efektívnejší a energia však prirodzene kĺže smerom dolu, keď sa deň končí. Sme výkonová kultúra a často máme pocit, že sledovať krivku výkonu a akceptovať ju nás zbytočne brzdí. Očakávame od seba trvalé nasadenie. Naše prirodzené cykly sa snažíme prebiť tým, že chceme byť každú časť dňa rovnako výkonní. Vo svete však už fungujú úplne opačné trendy. Vznikajú „activity based“ pracoviská a tiež pracoviská, ktoré rešpektujú útlmové fázy dňa. Dokonca napríklad v Japonsku sú vybavení miestnosťami, ktoré sú urobené na štýl „dýcharní“. Ľudia tam doslova chodia dýchať alebo sa to „učiť“. Joga ma naučila, že sme na svet neprišli s určitým počtom rokov, ale s určitým počtom dychov. A keď si to celé oddýchame, život sa rozplynie, končí. Vďaka joge si všímam, ako plytko dýcha väčšina z nás, ako dych berieme ako čosi samozrejmé, nestojace za pozornosť. V yoge i v terapii učím ľudí zameriavať pozornosť na dych, minimálne si ho všímať. Veľmi ma oslovuje myšlienka, že často žijeme taký život, aký je náš dych.     

Takže sa máme naučiť dýchať hlboko?

Nejde ani tak o hlboké dýchanie, ale skôr o vedomé dýchanie. Mali by sme vedieť, čo sa deje s telom napríklad pri strese, ako sa nám vtedy mení dých. Dôležitým princípom dychu je priestor v tele. A práve stres tento priestor, šírku kráti, stláča. Emócie v hrudi sa nehýbu, vytvárajú sa bloky, zacyklenia. Predstavte si natlačený priestor, kde nie je možný žiadny pohyb – či už ide o krásne emócie, ale aj o opak – hnev, smútok či úzkosť. Veľmi nesúhlasím s vytesňovaním emócií, nech sú akékoľvek. Pri mojej terapeutickej práci naopak „pozývam“ všetko, teda aj to, čo vnímame ako negatívne, ťažké a odmietame to. Z môjho pohľadu je najväčšie majstrovstvo človeka schopnosť prijímať. Pozor – nie pasívne či vzdaním sa, ale práve naopak – akceptovaním, prežitím, precítením. Dať každému pocitu svoju váhu a hodnotu. Vtedy sa emócia môže „usadiť“ a my s ňou z odstupu už vieme potom lepšie narábať. Ak ju potlačíme, často sa nám len okľukou dostáva opäť do života – ako nevítaný, neodbytný hosť. A začarovaný kruh, žiaľ, začína...

Čo okrem vedomého dychu nám môže pomôcť získať, ako aj udržať si energiu?

Často úplne, maličkosti, nič veľké. Aj drobné rituály v dni – ako napríklad pokojne si vypiť ranný čaj, pozrieť si správy na mobile iba v určité momenty dňa. Alebo poobedná kratučká prechádzka, prestávka. Na podobnom princípe fungujú veľké prestávky počas školského vyučovania. Ako som spomínala, počas doobedia s východom slnka, aj so stúpajúcou energiou je človek oveľa výkonnejší. Keď však naopak príde útlm, nedarí sa nútiť do činností a všetko trvá oveľa viac času, energiou sa doslova mrhá. Sú pracoviská, kde je oddychová zóna, čiže ľudia tam majú možnosť vypnúť. Bolo tiež dokázané, že tie najkreatívnejšie nápady a pokrokové idey vznikli práve mimo pracovného stola.

Rozhovor je krátenou verziou interview, ktoré nájdete v knihe NABITÁ KUCHÁRKA.

Dozviete sa v ňom ešte odpovede na tieto témy:

• Ako sa teda naučiť vedome dýchať?
• Poznatky o dychu si získala prostredníctvom jogy?
• Prečo netreba chodiť na jogu, aby sme sa dokázali nabiť energiou?
• Ako dať v dnešnej hektickej dobe do života viac pokoja a energie?
• A tiež - 15 jednoduchých rád Niny Menkynovej, ako pracovať s vlastnou energiou