Cvicte.sk

Lucia, ako si fungovala „pred" Supershape, resp. kým si začala do života aplikovať nové princípy zdravého životného štýlu spolu s Reštart výzvou?

Pred Supershape to bol jeden veľký mega prúser. (smiech) Teraz to už viem. Teda vedela som to aj predtým, ale človek si to nejak nepriznáva, pokiaľ si neporovná jedno aj druhé. Presne také chaotické, ako to len pri dvojročnom dieťati môže byť. Nenechá ma sadnúť, ani oddýchnuť. Ledva som vypila kávu. Tá bola veľakrát namiesto raňajok. Ak som si aj sadla k jedlu, tak samozrejme s asistenciou a ďalšími rukami v tanieri. Určite to pozná väčšina mamičiek. Takže cez deň za pochodu rýchlo, ale že mega rýchlo zjedený banán, dojedenie polievky po malom a keď som si vydýchla, tak som celý deň dohnala „jednohubkami" z chladničky a klenotmi z mojej keksíkovej skrinky.

Prečítajte si aj: Dvojnásobná mamička Mária: Po Reštart výzve mám vyrysované bruško, pevné telo a kopec energie!

Samozrejme, poznáme to mnohé. Čo bolo pre teba v rámci zmeny najťažšie?

Začať jesť normálne! Ak dieťa dovolí, tak päť jedál denne. Podarilo sa mi nájsť nejaký systém, oklamať tú moju „nálepku" nejakou zábavkou, aby mi bolo dopriatych pár kľudných minút na jedlo. Toto bola pre mňa výzva, no nejak som si to nastavila a nepoľavila, aj keby čo bolo. Aj tie malé rúčky navyše v tanieri som párkrát mala, ale skrátka išla som si to svoje stoj čo stoj.

Cez den som dojedala po malom a večer som jedlo doháňala jednohubkami z cladničky a klenotmi z keksíkovej skrinky.

A dobre si urobila! Základom všetkého je postarať sa o seba. Ako sa ti teraz darí manažovať si čas?

S drobcom som 80 % času sama, manžel pracuje mimo SR, rodičov mám mladých, stále pracujúcich. V tomto smere to bolo trochu zložité – hlavne teda v prvých dňoch. Pripraviť si vopred jedlá, vybrať z jedálnička najviac vyhovujúce, aby teda aj drobec mohol, nech si nerobím dvojitú robotu. Príprava a varenie jedine počas jeho popoludňajšieho alebo až večerného spánku, rovnako tak aj cvičenie. Priznám sa, najťažšie bolo pre mňa zmanažovať si cvičenie. Syn je notorický nočný „nespáč“, takže keď spal na obed, mala som akurát tak chuť si ľahnúť s ním alebo skrátka len si sadnúť a nič nerobiť. V tomto nespavom období som išla proti sebe, tak som to vymyslela po svojom a inak. Dopoludnia behom na ihrisko s cyklo vozíkom (cca 3 km). Tam som si počas synovho hrania podľa nejakej cvičiacej appky drepovala, výpadovala, na preliezkach kľukovala, čarovala s gumou, atď. Po dostatočnom vyhratí jednej aj druhej strany, nás čakala cesta späť. Pred tehotenstvom som behávala, milujem beh, takže toto mi je najprirodzenejšie a pre mňa v rámci momentálneho fungovania aj najjednoduchšie splniť.

Kedy si si všimla prvé zmeny?

Tie sa dostavili pomerne rýchlo. Po niekoľkých dňoch som zbadala, že sa čosi deje a je to super. Už po troch dňoch som vedela, že mám trávenie na lepšej ceste, telo si zrazu začalo aj pýtať jesť, keď sa približovala hodinka ďalšieho jedla. Je pravda, že myšlienky na sladké sprostosti stále mám, ale viem ich ovládať. Keď už nie je pomoci, dám si trochu z čokolády alebo niečo iné, ale už to aspoň doslova nezožeriem celé miesto normálneho jedla. Naučila som sa pochopiť jedlo. Teraz si niekto si povie, že o čom hovorím... No prisahám, že mám pocit osvietenia. Moje telo a jedlo spolu komunikujú, a do tej debaty im vôbec nemienim zasahovať. Nakŕmim, doprajem, pokryjem potrebu a všetko je v poriadku. Otvorilo mi to oči, že je v poriadku, keď si dám babkinu bublaninu alebo maminkin guláš a pod. Skrátka, každé jedlo je jedlo, treba k nemu pristupovať s rozumom a nie večer pokryť pocit zameškaného hladu.

Výzva mi otvorila oči, že je v poriadku, keď si dám babkinu bublaninu alebo maminkin guláš... Každé jedlo je jedlo, treba k nemu pristupovať s rozumom a nie večer pokryť pocit zameškaného hladu.

Ako to máš s pohybom?

Ten mi nebol cudzí nikdy, len teda po tehotenstve a v kolotoči s drobcom, som sa musela naučiť opäť do toho naskočiť. Potrebovala som vás na to, aby som sa k tomu dokopala. Prvé dni bolo bojovanie sama so sebou ideš/nejdeš, musíš/nemusíš, dáš/nedáš. Ale už keď som do toho naskočila, každým ďalším dňom sa išlo lepšie.

Nie je to také ťažké, ako sa zdá, kým si človek neosvojí princípy zdravého stravovania a pohybu. Čo by si odkázala ženám, ktoré si stále nevedia rady?

Trvalo mi „len“ pár rokov zistiť, že akákoľvek diéta, nie je beh na dlhú trať. Miliónkrát môžete čítať, miliónkrát počuť, že zmena stravovania smerom k zdravšiemu, pravidelnejšiemu a vyváženejšiemu jedálničku, je zmena trvalého myslenia, ale pokiaľ to človek sám nevyskúša, nebude tomu stále rozumieť, ani tomu veriť. Sprostá som bola. (smiech) Toľké peniaze, čo človek vyhodí za diéty, nápoje, sáčky, všetko super chudnúce, a pritom to má doma v chladničke a možno len s malou obmenou. Dievčatá, ženy... Neľutujem rozhodnutie pridať sa do Supershape. Ja som sa na to pozrela na začiatku tak, že mesačné Premium členstvo nestojí toľko, aby mi zachránilo, alebo naopak, zruinovalo rodinný rozpočet. A klasické „už keď si za to platím, nech to nie je zbytočné“, ma nenechalo stopnúť sa do prvého výsledku. A potom to už išlo samo. Za celú výzvu som ani raz nemala pocit, že som na diéte, že toto nesmiem, lebo sa isto stane niečo hrozné. (smiech) Ak hľadáte miestečko, kde sa budete cítiť v pohode a nie previnilo, keď odhryznete dieťaťu z brumíka, tak odporúčam Supershape. A nie je nad ten pocit, keď si oblečiete rifle len ako tepláky, bez rozopnutia gombíka a zipsu! (úsmev).

Inšpirovali vás Luckine výsledky? V našej Supershape Reštart výzve vám ponúkame pomocnú ruku a prepracovaný návod na dosiahnutie zdravého a pevného tela. Tento program pod vedením skúsených špecialistov je zostavený odborníkmi z oblasti výživy a cvičenia tak, aby sa vám podarilo získať správne pohybové a stravovacie návyky, nevyhnutné pre vyformovanie tela a udržanie váhy bez obmedzovania a hlúpych diét. Pridajte sa k nám a zmeňte svoj život!