Cvicte.sk

V histórii Ashtanga jogy znie veľa zvučných mien ako Vamana Rishi, Rama Mohan Brahmachari, Patanjali, Sri Tirumali Kirshnamacharya a Sri Krishna Pattabhi Jois.

Ashtanga joga ako ju poznáme dnes, sa učí podľa tradície Sri K. Pattabhi Joisa. Pred tým, než v roku 2009 vo veku 96 rokov zomrel, ju celých 65 rokov učil presne tak isto, ako sa ju naučil on od svojho učiteľa Sri T. Krishanmaryho.

Pattabhi Jois, taktiež nazývaný “Guruji” sa narodil počas splnu v roku 1915 v dedine Kowshika v štáte Karnataka v Južnej Indii. Narodil sa Brahminskej (veľmi vzdelanej) rodine, no joge sa nevenoval, pretože sa učila ako ezoterické učenie pre mníchov, sadnu-ov (žijúcich na okraji spoločnosti) a sannyasa-ov (žijúcich v ashramoch). Učil sa však Sanskrit a Hinduistické rituály od svojho otca, ktorý bol okrem iného astrológ, kňaz a statkár.

Tak to celé začalo

Guruji sa prvý krát stretol s jogou, keď mal 12 rokov na predvádzaní jogy v Jubilee Hall v Hassane (Karnataka, Južná India). Pôvab a sila, akými sa jogín hýbal ho uchvátili až do tej miery, že sa rozhodol naučiť sa ju aj on. Tento jogín bol Sri T. Krishnamacharya. Ďalší deň Guruji vstal pred východom slnka a šiel do jogínovho domu, aby ho učil. Tu sa začalo Guruji-ho 25 ročné štúdium. Bez toho, aby jeho rodina o tom vedela, vstával každé ráno pred východom slnka a pred školou kráčal 5 kilometrov do guruovho domu a učil sa. Dva roky na to odišiel do mesta Mysore kvôli jeho túžbe dokonale sa naučiť Sanskrit.

Po dvoch rokoch (1931) sa vrátil sa svojim guru Krishnamacharya-om a študoval s ním nasledujúcich 22 rokov. Krishnamacharya bol rešpektovaný, tvrdý a prísny učiteľ, no Guruji bol oddaný žiak.

Ťažké jogové časy

Krishnamacharya sa narodil v období, kedy joga v Indii padla do zabudnutia. Hinduizmus začal odmietať jogu a považovať ju za “ateistickú” a príliš orientovanú na telo. V tom čase považovanie tela ako nástroj spojenia sa so sprirituálnym vnímaním, bola v Indii vzdialená od ortodoxného náboženstva.

Počas Britskej kolonizácie (1756 - 1947) boli kolonizátori rovnako proti joge, pretože v nej videli kus Indickej kultúry, ktorú chceli prirodzene nahradiť Britskými hodnotam, ktoré so sebou priniesli.

Taktiež od roku 1539, kedy prví Jezuitský mnísi z Portugalska prišli do Indie považovali jogu za čisto Hinduistickú a samozrejme považovanú za diabolskú.
Od roku 1560 Portugalská Inkvizícia (s centrom v Goa) až po rok 774 výrazne dbala na to, aby Indovia boli riadne konvertovaní na Kresťanstvo. Pre Inkvizíciu bolo cvičenie jogy podozrením, že “staré pohanské” náboženstvo stále v ľuďoch pretrváva a s týmto kacírstvom (aspoň tam, kde mala dosah) nadobro skoncovala.

Veľký guru

Krishnamacharya sa narodil 18. 11. 1888 do rodiny, ktorá sa už dlhšie držala tradície jogy. Jeho otec bol študent Sanskritu a Védsky učiteľ. Ten ho od piatich rokov zasvätil do Sanskritu a učenia jogy. Keď mal 10 rokov a jeho otec zomrel, jeho rodina sa musela presťahovať do mesta Mysore. Tam pokračoval aspoň v štúdiu náboženstva so svojim starým otcom. Po celú dobu ostal verný praktizovaniu jogy a vo voľnom čase cestoval Indiou a Himalájami.

Krishnamacharya bol neskôr považovaný za nesmierne inteligentného a všestranného génia. Okolo roku 1916 počas ciest po Indii svojimi znalosťami liečivých účinkov jogy vyliečil Britského kolonizátora, a ten mu za odplatu zabezpečil výpravu do Himalájí, kde sa mal učiť o joge ešte viac od legendárneho jogína Yogashwera Rama Mohan Brahmachari. Po dva a pol mesiaci chôdze cez Himaláje ho našiel na úpätí hory Kaliash. Strávil s ním sedem a pol roka. Počas tejto doby sa naučil nie iba praktický aspekt jogy - ásany (pozície), pranayamu (dýchacie techniky) a vinyasu (spojenie pohybu a dychu), ale srdcom sa naučil zopár tradičných kníh o joge. Popri Yoga Sutra od Patanjaliho sa venoval hlavne textu Yoga Korunta od Vamana Rishi.

Po jeho návrate z Himalájí strávil nejaký čas vo Varanasi. Jeho umenie jogy rýchlo prilákalo pozornosť a Krishnamacharya sa dostal do kontaktu s najmocnejším mužom svojho času.
Na 60. narodeniny Maharaja z Mysore ho jeho matka vzala Maharaju, Krishna Raja Waniyar IV. do Varanasi. Tam sa stretol s Krishnamaryom a veľmi rýchlo sa skamarátili. Wadyiar sa stal dôležitým žiakom a priaznivcom Kryshnamacharyho. Pozval ho učiť do mesta Mysore a nechal ho učiť v chráme Vishnu vedľa kráľovského Jaganmohan palácu v centre mesta. Na Maharajov príkaz napísal niekoľko kníh, no bol mu tiež priateľom a poradcom v politických záležitostiach.
Krishnamacharya predvádzal jogu ľuďom na verejnosti. Tak ho spoznal Sri K. Pattabhi Jois. Medzi jeho dnes známych žiakov patrili aj BNS Iyengar, BKS, Iyengar a Indra Devi.

Koncom kolonizačného obdobia stratil Maharaja svoju moc. Zomrel a bol nahradený svojim synovcom. Starosta mesta vydal príkaz, aby sa škola zavrela do troch mesiacov. Takto sa skončila jedna éra.

Časom sa Krishnamacharya dostal do Chennai, kde učil jogu svojich synov, z ktorých je dnes najznámejší TKV Desikachar. Cvičil a učil jogu až do jeho smrti, 3. 11. 1989. Mal 100 rokov a jeho myseľ ostala čistá až do smrti.
Bol tradičný a inovatívny zároveň. Vďaka jeho obrovským skúsenostiam v joge učil veľa ľudí iný štýl jogy podľa individuálnych dispozícií. Bol prvý, kto učíl jogu ľudí zo západných kultúr. Jeden z jeho extrémne nadaných žiakov bol Pattabhi Jois.

Prichádza Ashtanga Yoga

Guruji bol učený systém nazývaný Ashtanga Yoga. Toto cvičenie a sekvencie pozícií pochádza z Yoga Korunta (Korunta znamená skupiny), starodávneho rukopisu napísaného pred viac ako 5000 rokmi mudrcom Vamana, ktorý sa zameriava na skupiny pozícií, drishti, bandhy, mudry a filozofiu. Tento rukopis tiež obsahoval známu vetu “Oh Jogíni, nepraktizujte pozície bez vinyasy”.

Podľa Gurujiho, Krishnamacharya strávil rok štúdiom tohto textu v Kalkatskej Univerzitnej Knižnici. Skladal dokopy polámané kúsky rukopisu (boli napísané na sušených banánových listoch), a snažil sa porozumieť sekvenciám základnej (prvej), mierne pokročilej (druhej) a pokročilým (tretej a štvrtej) sérii toho, čo dnes poznáme ako Ashtanga Yoga. BKS Iyengar a Desikachar tiež študovali s Krishnamacharyom, ale v inom čase a za iných podmienok, preto ich učenie vyzerá inak.

Pattabhi Jois založil Ashtanga Yoga Research Institute v Mysore, Karnataka, India, kde učil až do svojej smrti. Dnes tam učií jeho dcéra Saraswati a jeho vnuk Sharath. Guruji napísal medzi rokmi 1958 a 1960 knihu Yoga Mala (Yoga Náhrdelník, alebo Yoga Girlanda).

Ďalšie významné dielo v histórii Ashtanga jogy je Yoga Sutra od Patanjaliho. Sú to základy filozofického aspektu Ashtanga jogy. Pôvod tohto diela je datovaný okolo roku 400 až 200 pnl. Yoga Sutra definujú jogu ako proces zastavenia pohybov mysle a vysvetľuje 8 “končatín” jogy (Ashta - osem, Anga - končatina). Guruji sám tvrdil, že Ashtanga joga je Patanjaliho joga.
Korene Ashtanga jogy však siahajú ešte hlbšie ako Patanjaliho Yoga Sutra alebo Yoga Korunta od Vamana Rishi. Siahajú až do najstarších dokumentov napísanými ľuďmi - Védy.
Poznáme 4 Védy: Rigveda, Yajurveda, Samaveda a Atharvanaveda. Dva z nich majú znaky systému Ashtanga jogy a systému vinyasy. Rigaveda bola napísaná ako prvá pred približne 8000 rokov pnl. Yajurveda bola napísaná o niečo neskôr, ale stále dávno pred našim letopočtom. V oboch sa dá nájsť vysvetlenie pozícií a dych (vinyasa), vieme nájsť hlavne v popisoch Surya Namaskara (Pozdravoch Slnku) rovnako aj s fyzickými a spirituálnymi benefitmi.
V Yajurveda, v Aruna mantra je číslo 9 k počtu vinyás v Pozdrave Slnku A, a v Maha Sura mantra z Rigaveda je číslo 17 k počtu vinyás v Pozdrave Slnku B, obe tak, ako ich cvičíme dnes.

Autor: Jaroslav Pávek, http://www.1yoga.sk/Ashtanga_Yoga/Blog/Entries/2013/3/23_Ashtanga_Yoga_v_retrospektive.html