Cvicte.sk

Šport je jej vášňou dlhé roky. Ako inštruktorka sa venovala aerobiku, body stylingu, indoor cyclingu a postupne sa dopracovala k power joge. Neskôr sa stretla s Jarkom Pávekom, ktorý ju zasvätil do tajov ashtanga jogy. V roku 2012 absolvovala pod jeho vedením prvý učiteľský kurz a aktuálne tento štýl jogy sama vyučuje. Ashtanga, ktorá je jedným z najnáročnejších druhov jogy, zmenila jej život a neustále ju posúva ďalej. Aj vďaka nej sa naučila prijať samú seba a upokojiť svoju energickú povahu. Viac o ashtanga joge, rozdieloch medzi vedenými hodinami a mysore štýlom, prezradila Janka v rozhovore. 

O čo ide podľa teba v joge konkrétne?

Cesta jogy je cieľ. Joga je životný štýl. Je to o tom, čo ti joga dáva. O tom, ako sa cítiš po celý deň. Poviem niečo zo svojich skúseností. Pred tehotenstvom som pracovala a bola v neustálom kolobehu. V tom období som nebrala až taký veľký ohľad na dennú prax. Samozrejme, keď som sa venovala power joge, ani som netušila, že treba mať dennú prax. Jednoducho, som bola presvedčená o tom, že si stačí zacvičiť s ľuďmi na hodine. Lenže fyzicky som sa necítila dobre. Mala som pocit, že síce hodiny vediem, ale ako keby jogu necvičím.

Kedy sa to zmenilo?

Keď som našla ashtangu a zistila, že je potrebné cvičiť doma. To bol začiatok cesty. Až v období, keď som po pôrode zostala doma, nabehla som na štýl dennej praxe. Cvičím 6 dní do týždňa, 1 mám voľný. Zrazu sa začali diať zázraky. Cítim sa skvelo. Aktuálne nemám s fyzickým telom problémy. Joga mi vyliečila bolesti a obmedzenia, ktoré som pociťovala. Je pravda, že občas sa mi stane, že ma bolia kríže, ale už to vnímam inak. Môže to byť dôsledok preťaženia alebo nespracovanej únavy. Vďaka dennodennému cvičeniu jogy sa cítim silná a flexibilná. Čo sa týka duševnej stránky, to je na nezaplatenie. Som veľmi energická. Keď sa niečo deje, veľmi rýchlo zbĺknem. Aj v tomto smere ma joga upokojuje. Tieto reakcie síce nemožno potlačiť, lebo to som ja, vďaka joge ich však viem lepšie spracovať. Joga ma učí prijímať samú seba takú, aká som.

Predtým si sa venovala power joge a iným športom. Myslíš si, že pri ashtanga joge zostaneš?

Určite áno. Našla som sa v nej. Nedá sa to povedať stopercentne, lebo človek nikdy nevie, čo ho v živote čaká. Ja však cítim, že je mojou súčasťou. Ak si náhodou nemôžem zacvičiť, tak sa necítim byť vo svojej koži. Chýba mi.

Ako vnímaš na sebe hlavné rozdiely medzi power a ashtanga jogou?

Sú v tom obrovské rozdiely. Najväčší je asi ten, že power joga nie je životný štýl, ale hovorím to čisto zo svojich vlastných skúseností. V určitom období môjho života som necvičila každý deň. Nemala som svoju prax a možnosť dýchať, „ponoriť“ sa do jogy. Ashtanga je iná. Tým, že robíš stále to isté, tak po určitom čase nerozmýšľaš, čo ide ďalej. Premýšľaš nad tým, čo robíš práve teraz a čo sa s tvojím telom odohráva v konkrétnom okamihu. Daná pozícia je úplne iná, ak v nej správne dýchaš, resp. vedome dýchaš. Ja teda hlavný rozdiel cítim tak v praxi ako aj v bežnom živote. Power joga bola fyzickým cvičením, ktoré mi robilo dobre, ale nebolo za tým nič viac.

Spomínaš si na to, čo bolo hnacím motorom, ktorý ťa priviedol k ashtanga joge?

Keď som začínala s power jogou, mala som strach. Nechcela som ísť do hĺbky jogy. Nebolo mi to povôli. Spomínam si na obdobie, keď som v Tunise precvičovala jogu. Zoznámila som sa tam s pani, ktorá sa dlho venovala joge a chodila na moje hodiny. Rozprávala mi, že sa jej páči, ako ju precvičujem. Už vtedy som pociťovala, že to nie je „pravá“ joga, ale skôr fyzické cvičenie. A aj jej som to vysvetľovala týmto štýlom. Ona mi napriek tomu povedala, že raz sa k hlbšej podstate jogy dostanem a budem výborná jogínka. Odvtedy mi to vŕtalo v hlave. Ashtanga joga bola tou, ktorá mi pomohla túto hranicu prekročiť. Obrovskú zásluhu má na tom aj Jarko Pávek, ktorý je úplne obyčajný chalan, nepôsobí ako typickí jogíni v krkolomných pozíciách na fotografiách, ktorí možno niekomu naháňajú strach. Tak som sa dostala ďalej. Vlastne stále som na začiatku cesty. Čím dlhšie niečo robíš, tým viac máš pocit, že si na začiatku.

Boli aj iné veci, ktorých si sa v joge bála, ako napríklad meditácia?

Až teraz sa učím dychové cvičenia a venujem sa spievaniu mantier.

Ako ti to ide?

Pri dychových cvičeniach sa cítim veľmi dobre. Čo sa týka manier, učím sa od tých najjednoduchších. Jedna vec je naučiť sa ich spievať, druhá prežívať ich. To mi bude ešte chvíľu trvať.

Chceš sa začať mantrám venovať aj s ľuďmi v skupine?

Áno, pomaly začínam.

Ako to vnímajú?

Je to rôzne. Začínam na kurzoch, pretože v uzavretých skupinách sa tieto veci robia lepšie. Je to dlhodobejší kurz. Trvá tretí mesiac. Ľudia sú v podstate stále začiatočníci. Učíme sa zatiaľ otváraciu mantru. Každý z nich to vníma inak. Oni sa so sebou zžili a jednoducho spievajú. Možno to zatiaľ robia iba kvôli mne, ale to je prirodzený začiatok. Až časom pochopia význam.

Aký význam majú pre ľudí mantry?

Minimálne otváracia mantra má veľký význam pre celé cvičenie. Je poďakovaním všetkým generáciám učiteľov za to, že nás naučili cvičiť jogu. Je to o tom, že joga sa prenáša z generácie na generáciu. Vlastne im vzdávaš vďaku a prosíš ich o pomoc. Oni ti vlastne poskytujú pri cvičení ochranu. Cvičíš v bezpečí. Ak prosíš a ďakuješ úprimne, pomoc dostaneš a cvičenie je jednoduchšie.

A čo iné mantry?

Tie sa ja práve teraz učím. Každá má nejaký iný význam. Ja osobne by som bola rada, keby som ľudí naučila pochopiť a správne vnímať zatiaľ aspoň otváraciu mantru.

Prečo toľko ľudí cvičí ashtangu? Čo je za tým?

Ja by som to poňala z dvoch strán. To, že niekto prejde z inej jogy na ashtangu, by som určite nezovšeobecňovala. Použijem svoj príklad, no viem, že podobne to prežilo viac ľudí. Jednoducho som chcela a hľadala niečo viac ako fyzické cvičenie. Pravidelnosť a presne dané série v ashtange sa môžu na začiatku zdať ako nudné, ale nie je to pravda. Človek sa jej môže venovať celý život a vždy nájde niečo nové.

Je ashtanga jedným z najnáročnejších štýlov jogy?

Som presvedčená o tom, že je. Možno nie je až taká náročná po fyzickej stránke. Ľudia sú rozliční, ale je to o režime, dennodennom cvičení. V tomto je to na začiatku náročné. Hľadáš režim a nájdeš ho. Potom prichádzaš na nové veci, hľadáš informácie a posúvaš sa. Osobne si myslím, že pokročilý v ashtanga joge má viac otázok ako začiatočník.

Tá druhá strana súčasnej popularity ashtanga jogy na Slovensku, s ktorou sa stretávam momentálne častejšie a aj ma to trochu mrzí, je, že ľudia povedia, že ashtanga jogu idú cvičiť preto, lebo je moderná. Áno, bohužiaľ, to tak je, veľa sa o nej píše, je tu veľa učiteľov, tak to môže naozaj budiť tento dojem. Ďalšia vec je, že komunita tohto štýlu jogy sa na Slovensku rozrastá obrovským tempom vďaka Jarkovi, ktorý ju učí a venuje sa jej naplno. Každý žiak v ashtange je aj učiteľ. A naopak, každý učiteľ je žiakom. A preto je tu zrazu toľko učiteľov. Je to však len prirodzený vývoj.

Ako to teda na ashtanga joge vyzerá?

V ashtange sú štyri série. Prvé dve by sa mal človek naučiť v pomerne krátkom čase. Čiže, aby sa človek mohol učiť druhú sériu, potrebuje približne rok dennodennej praxe v prvej sérii. Potom žiakov posúvame ďalej.

Učiteľ teda cvičí doma šesť ráz týždenne. Ako je to u žiakov?

Vedieme ich k tomu. Moji žiaci, ktorých mám na kurzoch, cvičia dennodenne a samozrejme majú jeden deň v týždni voľno.

Koľko zaberie jedno cvičenie?

Ak cvičíš celú prvú sériu, trvá to asi 60-75 minút. Ak človek robí aj dychové cvičenia 90 minút. To neznamená, že každý deň musíš odcvičiť tento čas. Do dennej praxe sa zahŕňa aj to, že sa „postavíš na podložku“. Aj odhodlanie ísť cvičiť, sa počíta. Občas na každého príde, že sa mu nechce a neodcvičí celú sériu. Aj prvé tri pozície sa rátajú. Denná prax nemusí byť hodina cvičenia. Dôležitý je režim a pravidelnosť. Netreba si na seba klásť obrovské nároky a veľa od seba očakávať. Treba rešpektovať svoje telo.

Je ashtanga bezpečná pre všetkých? Hovorí sa, že tým, že je náročná a silová, môže aj ublížiť

Ashtanga ľuďom neublíži, ľudia si môžu ublížiť sami. A to buď nevedomosťou, alebo nerešpektovaním svojho tela a jeho signálov. Nevedomosť spočíva hlavne v cvičení bez učiteľa. Čiže s ashtangou nie je vhodné začínať podľa kníh či videí, jednoznačne je potrebný učiteľ. Úlohou učiteľa je i individuálne upravovať pozície, čiže môže ju cvičiť každý, aj ľudia s hendikepmi.

Čo teda odporúčaš začiatočníkom?

Mali by cvičiť mysore štýl, nie vedené hodiny.

Aký je medzi nimi rozdiel?

Vedená hodina je taká, na ktorú prídu ľudia, začnú cvičiť všetci naraz a celú ju vedie učiteľ. Ten rozpráva názvy pozícií, kedy je nádych, výdych, počíta atď. Všetci robia naraz to isté. Nie je priestor na to, aby niekto išiel inak, ako povie učiteľ. Učiteľ rozpráva, ale neukazuje pozície. Mysore je štýl, pri ktorom je učiteľ v miestnosti napríklad na dve hodiny a človek príde kedykoľvek. Odcvičí si to, čo chce. Tiež môže kedykoľvek odísť. Vlastne je to tak, ako keď cvičíš doma. Máš však pri sebe učiteľa a odcvičíš to, čo považuješ za vhodné a na čo sa cítiš.

Čo keď prídem na takúto hodinu prvýkrát?

Tu, samozrejme, sa najprv pod dohľadom učiteľa naučíš Pozdrav slnku. Prvé cvičenie môže pokojne trvať iba 15 minút. Tomu sa môže človek venovať niekoľko mesiacov, až kým sa to nenaučí. Keď sa naučí základ, potom sa po jednej, maximálne dvoch pridávajú pozície. Takto postupne posúva učiteľ žiaka ďalej a ďalej podľa toho, ako danú pozíciu zvláda. Neznamená to, že žiak musí ovládať finálnu verziu pozície. Je to o tom, že v nej vie dýchať, pozná vlastnú verziu danej asány. To je signál, že je čas ísť ďalej. Netreba, aby boli asány dokonalé, ale treba ich pochopiť a mať dennú prax.

Ashtanga jogu si môžete vyskúšať aj na jedinečnej konferecii – Ashtanga Yoga Conference, ktorá sa uskutoční 27. – 29. marca v Trnave. Viac informácii nájdete na stránke www.ashtangaconference.sk.

Odporúčame prečítať: Ako fázy mesiaca ovplyvňujú cvičenie jogy

Foto: Anita Balážová