Cvicte.sk

O joge sa dočítate v múdrych knihách a spisoch, ktoré sú staré viac ako 5000 rokov. Joga je veda ako každá iná, no poznatky o nej sa veľmi líšia. Možno práve preto, že bola dotiahnutá z Východu na Západ, kde sa jej podstata výrazne ohla moderným štýlom a z tradície sa stal akýsi beztvarý mix. Jaro sa jej venuje celý svoj dospelý život, aj napriek tomu tvrdí, že sa má stále čo učiť. Vybrali sme niekoľko postrehov od Jara Páveka, ktoré vám o joge povedia čosi viac, než ste vedeli.

Joga je filozofia

Je to veda, neskutočne obrovská, a má svoje princípy. Napríklad ako ajurvéda. Dáva logiku, dá sa ísť do hĺbky, ak poznáme jej princípy. V podstate sú veľmi jednoduché, ale vyžadujú si dlhodobé dôkladné štúdium a porozumenie základu. Nestačí absolvovať jeden kurz, workshop, školenie, je to celoživotné štúdium, v akom vzťahu sú dané prvky.

Jeden zo základných textov je Joga Sutra, ktorú napísal Patanjali. Popisuje, že joga je zastavenie myšlienok. Naša myseľ nonstop generuje myšlienky, to je jej prirodzenosť. Ale treba ich mať v rovnováhe. Myseľ by mala pracovať len s tými myšlienkami, ktoré sú pre nás potrebné. Také, čo nevyrábajú stres, strach, ďalšie a ďalšie myšlienky.

Joga je proces, ktorý nám pomáha dostať tie myšlienky trochu pod kontrolu. V danom momente by mali byť úplne mimo, aj keď budú kmitať niekde na pozadí. Ani vďaka jogovej fyzickej praxi – ásanám - sa nedajú úplne vypnúť. Iba v meditácii. Z dlhodobého hľadiska joga spôsobuje, že myseľ začne generovať omnoho usporiadanejšie myšlienky. Z chaosu sa urobí poriadok.

Joga je proces transformácie, zmeny.

Nemusíme sa zmeniť, aby sme mohli robiť jogu. Robíme jogu na to, aby sa niečo zmenilo. Nestačí však rok a čakať zmenu. Častokrát sú to potom nabrané zvyky, povrchné náhľady na situáciu a na seba. Cestou k zmene je pravidelná jogová prax, kedy sa postupne začnú naše bunky preúčať, aby sme inak fungovali, čo je už aj vedecky dokázané.

 

A post shared by Jaro Pavek (@jaropavek) on Oct 24, 2017 at 12:53am PDT

Denná prax

Nemusíme robiť nič iné, iba začať cvičiť, praktizovať jogu. Cvičiť nie je vhodné slovo. Výstižnejší názov je denná jogová prax. Ásany sú najmenej dôležité, ale pravdepodobne prvé, s čím prídeme do styku. Jedna zo zásadných vecí, na ktoré je naša myseľ naučená, je kopírovanie, ilúzia, klam. Platí to aj v joge. Ľudia sa chcú podobať, stále byť bližšie k ideálu. Ak je to otázka životného štýlu, je to v poriadku, ale neznamená to, že to má na svedomí joga, ale práve myseľ. Joga by mala byť cesta, kedy pozvoľne necháme našu myseľ meniť veci. A nástrojom na prácu s myslou je naše telo - v ásanách.

Vydržte 10 rokov

Veci sa začnú meniť od 10. roka jogovej praxe a neskôr. U niekoho aj po roku. Hlbšie zvyky až neskôr. Rátame sem stravovanie, citlivosť, vnímavosť. Človek musí mať aj otvorenú myseľ. Nespraví sa to samé, ide to z pocitu. Pocit je tá časť za myšlienkami - slovami. Pocity sú reč duše, myšlienky zastupujú myseľ a ego.

Aby joga fungovala, nemusíme robiť veľa pozícií. Netreba vedieť stáť na hlave, ani si dať nohu za ucho. Dôležité je robiť tú fyzickú prax tak, aby fungovalo sústredenie, hlavne práca s dychom. Joga je viac dychové ako fyzické cvičenie. Ak človek robí dookola 10 pozícií, ale metodologicky správne, funguje to rovnako správne ako keby robil 100 perfektných pozícií.

 

A post shared by Jaro Pavek (@jaropavek) on Nov 15, 2017 at 1:30am PST

Pozorujte všetko naraz

Aj s iným cvičením sa dá dosiahnuť stav jogy, ale rozdiel je v tom, že joga veľmi precízne spája dych, pohyb, pozíciu, kontrolu zmyslov a koncentráciu. Žiadna iná pohybová aktivita nemá toľko priestoru pozorovať toto všetko naraz. V joge do toho procesu nezasahujeme mysľou. Je to stav, kedy už len pozorujeme bez posudzovania.

Zásadná informácia je, či ten alebo onen šport prinesú na starobu fungujúce telo. Napríklad beh alebo čokoľvek náročné na kĺby nemusí. Joga, ak sa praktizuje správne, toto s telom neurobí. Stará sa o telo za pomoci dychu a tepla. Joga je bezpečná, ale nie vždy to platí aj o tej modernej, upravenej západným štýlom. A to môže byť dôvod mnohých zranení. Veľa ľudí sa chce rýchlo a neprirodzene niekam dostať a nasilu sa pchať do konkrétnych tvarov, ktoré nemusia byť pre ich telo prospešné a vhodné.

Joga je pre všetkých

Bez rozdielu veku, pohlavia, spoločenského statusu, telesnej hmotnosti, okrem tých lenivých - to je myšlienka z iného starovekého spisu. Uspieť v joge majú šancu iba tí, ktorí majú pevnú vôľu, odhodlanie a majú pravidelnosť. Nie však v zmysle v utorok a štvrtok chodiť na hodinu. Pravidelnosť znamená tak často, ako sa dá. Tiež nejeme iba niektoré dni v týždni alebo si neumývame zuby len občas. Myseľ nám však bude našu vôľu bojkotovať. Odhovárať nás, bojovať, stále hľadať výhovorky.

Dôvod, prečo sa nám nechce cvičiť, je podľa Nancy Gilgoff (je považovaná za prvú Američanku, ktorá študovala v Indii pôvodnú aštánga jogu) ten, že energia je niekde v tele zaseknutá. Fyzická ťažoba zmizne, akonáhle sa človek postaví na podložku a začne robiť pozdrav slnku, ktorý je nositeľ života, ťahanie životnej energie do seba.

Z energetického a biologického hľadiska je najlepšie cvičiť ráno, ale pre väčšinu ľudí je ráno nereálne. Radšej sa odporúča robiť to v ktorejkoľvek časti dňa, kedy im to funguje, majú na to čas a chuť. Ženy okrem svojich dní. Raz za čas je úplne v poriadku dať si deň voľna. Po pár rokoch bude človek schopný cvičiť aj ráno, ale nestane sa to bez nášho pričinenia. Časom sa stane, že aj počas dovolenky alebo zmeny, sa pristihneme, že niečo je divné, je to inak.

Joga sa nemeria na čas.

Môže to byť polhodina, aj desať minút, aj hodina a pol. Zlomiť svoju vlastnú myseľ. Uvoľniť sa. Dať si horúcu sprchu, ktorá pomôže rozhýbať sa, zahriať sa. Element, ktorý generuje teplo. Tam začína rituál. Teplo rozhýbava energiu, chlad sťahuje. Joga sa nesmie robiť za studena, počas spustenej klimatizácie, pri otvorenom okne, pokiaľ vonku nie je naozaj teplo. Joga by mala spôsobiť zohriatie, generovať teplo. Vtedy dochádza k očisťovaniu a cirkulácii všetkých tokov v tele.

Pokračovanie.