Cvicte.sk

Stále byť veselý je nemožné a vyčerpávajúce. Aby ste sa vyhli nepríjemným konfrontáciám s negatívnymi myšlienkami a zároveň nepotláčali v sebe zlé pocity, skúste vyraziť do ulíc.

Keď sa deň nevydarí...

Ľudovo sa tento stav síce volá depka, ale v bežnom živote tým myslíme splín, chvíľkovú zlú náladu, podráždenie, reakciu na napätie, stres alebo skrytú agresiu. Následkom sú stavy, ktoré priamo súvisia s našou dušou a telom. Pokiaľ nejde o ozajstné ochorenie (depresiu), ale skutočne len o negatívny postoj k momentálnej situácii, riešenie je skutočne na dosah. Môže vám byť lepšie vďaka pohybu. Stačí pár minút obľúbenej aktivity a vaša nálada pôjde hore.

Individuálna aktivita verzus kolektívne športy

Oba prípady majú spoločný menovateľ. Odbúravajú stres a zlú náladu. Záleží však od toho, či ste napríklad spoločensky zameraní alebo menej. Ak máte radi spoločnosť, motivujú vás druhí a cítite sa lepšie, keď zdieľate svoje názory a pocity, vyskúšajte niektorý s kolektívnych športov. Vyventilovať sa môžete dobre pri squashi, tenise, loptových hrách, plážovom volejbale, ale aj bedmintone. Ak však uprednostňujete samotu a ste skôr typom introverta, vyskúšajte niektorý z týchto športov:

Bicykel

Je to prudko návykové, pretože za pomerne krátky čas, povedzme za hodinu, viete zájsť až 30 kilometrov a môžete sa dostať skutočne ďaleko. Tým pádom problémy necháte s dostatočným odstupom, čo do vzdialenosti. A ešte si aj pripomeniete detstvo. Vtedy ste sa radi bicyklovali. Musíte dôrazne sledovať cestu a koncentrovať sa na balans. Na zbytočné myšlienky nezostáva čas. Takže riešiť zlú náladu ani nemôžete, nemáte na ňu priestor.

Beh

Dokonale vystihuje pojem vyvetrať si hlavu. Obujete si tenisky a bežíte. Žiadna siahodlhá príprava. Možno nepôjdete dlhú trať, ale fyzicky sa budete namáhať omnoho viac. Beh čistí myseľ, už po pár kilometroch sa dostanete do stavu mimo seba, ak naozaj tento pohyb precítite. Výhodou je, že vás nezastaví žiadne počasie. Prakticky sa dá behať celoročne. Zo sivých dní si raz-dva spravíte tropické leto.

Joga

Nenadarmo sa hovorí, že je to meditácia v pohybe. Nie je súťaživá ako iné športy a vlastne nie je celkom ani šport. Skôr ide o životný štýl a prirodzený pohyb, súlad medzi telom, dušou a mysľou. Ak všetky tri súčasti dostanete pod kontrolu, zameriate sa na dych, koncentráciu, tak vymažete čierne myšlienky.

Plávanie

Voda sa často používa pri terapiách ako liečivo. Obmývanie svalov je ako príjemný bazén vo vnútri maternice ešte v prenatálnom štádiu. Plávanie je spojené s ďalším živlom a prináša upokojenie. Navyše ponorenie pod hladinu poskytne celkom iný svet, na aký sme zvyknutí. Možno nespálite toľko kalórií, ale voda vás doslova ponorí do iných myšlienok.

Skialpinizmus

Spoločne s turistikou je to úplný reset hlavy a negatívneho zmýšľania. Pobyt v krásnej horskej prírode povzbudzuje zmysly a pôsobí blahodárne. Takisto sa treba sústrediť na každý jeden krok, buduje sa rovnováha, odhodlanie ísť si za svojím cieľom až na vrchol často s naloženým batohom a pokojne aj celý deň.

Tanec

Hovorí sa, že tanec je láska na celý život. Hudba lieči a v kombinácii s tanečnými prvkami zaženie do kúta aj najväčšiu mrzutosť. Priaznivo pôsobí na pamäť, človek sa musí učiť kroky, dávať pozor na rytmus a častokrát sa usmieva, či pospevuje si. Nezáleží, či ide o folklórny tanec alebo latino, tanec jednoducho podporuje cítenie a poskytuje radosť zo života.

Všeobecne všetky vytrvalostné športy pôsobia priaznivo na psychiku človeka z dlhodobého hľadiska. Treba ich plánovať, rozmýšľať nad nimi, spraviť si tréningový plán, prispôsobiť stravu a časový harmonogram. To si vyžaduje pevnú vôľu a nasadenie. Ak sa chcete na tieto aspekty dobre sústrediť, na ostatné myšlienky jednoducho čas mať nebudete.

Prečo sa rozhýbať

Podľa kliniky Mayo v Minnesote je pre človeka "bez nálady" veľmi namáhavé vôbec vstať z postele a cvičenie či pohyb je to posledné, na čo má v ťažkých obdobiach života chuť a energiu. Ak však chytí tú správnu motiváciu, zmení sa mu celkový pohľad na život. Správne zvolenou fyzickou aktivitou si môže zaučiť, že depresívnym stavom opäť v budúcnosti neprepadne.

K téme sa vyjadril aj psychológ, Mgr. Martin Miler: "Pohyb je súčasťou nášho života v podstate odvždy, napokon je aj jedným z prejavov života. V minulosti ľudia nemuseli riešiť, či sa hýbu dostatočne, lebo ešte pred 50-60 rokmi veľa ľudí chodilo oveľa viac pešo ako dnes. V dnešnej dobe nedostatkom pohybu trpí veľká časť západnej populácie, pretože väčšina zamestnaní je tzv. sedavých.

Jestvujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že aspoň 20 minút každodennej pohybovej aktivity zlepšuje človeku náladu, znižuje úzkosť a samozrejme prispieva aj k telesnému zdravia. Typ pohybu nie je až taký dôležitý, dôležité je, aby človek robil to, čo má rád a čo mu robí dobre."

Slová odborníka

Podľa psychologičky a koučky Janky Lacovej buduje šport, pohyb a fyzická aktivita sebavedomie, ak sú vhodne nastavené ciele.

„Ak sú ľudia príliš súťaživé typy, nesprávne vnímajú svoje schopnosti. Môžu si sami na seba vytvoriť tlak, čo je kontraproduktívne. Preto pozor najmä pri individuálnych športoch a prípadnom neúspechu v ňom. Netreba sa na ne až príliš viazať a dokazovať si. Vtedy treba skutočne zvoľniť a nebrať sa až tak vážne,“ radí psychologička.

Okrem pocitových reakcií po športe sa spustia v tele aj chemické procesy. Telo začne produkovať endorfíny a dopamín, čo vyvoláva v mozgu pocity šťastia, radosti a eufórie.