Cvicte.sk

Boris, ako ťa napadlo začať s jogou?

Keďže sa už dlhodobo a rôznym spôsobom snažím na sebe makať, súčasťou toho je mať nejaké rituály, denné zvyky, napríklad ranný strečing. Dlhšie som sa pohrával s myšlienkou venovať sa joge a keď „žiak je pripravený, učiteľ sa zjaví“. A tak náhodou, na jednom firemnom večierku, ma kamarát zoznámil s učiteľkou jogy. Stali sme sa navzájom jeden druhému žiakom, keďže ona chcela posilniť ruky.

Samotná myšlienka jogy však už bola dlho vo mne. Ide o systém starý mnoho rokov, zaujímalo ma to. Chcel som o nej vedieť viac a takto som sa k tomu aj dostal. Zachovávam si pravidelné zvyky ako pozdravy slnku ráno a pozdravy mesiacu večer. Chcem si to zachovať aj naďalej, pretože joga učí jednu dôležitú vec, akou je trpezlivosť, čo je jednou z vlastností, na ktorej sa snažím makať.

Ako si sa na podložke cítil prvé hodiny?

Je super, že som chodieval na individuálne hodiny, kde sa mi učiteľka vedela prispôsobiť a zároveň chápala, že joga je pre mňa doplnkom. Aj som sa cítil super, prvé hodiny boli úplne perfektné. Cvičenie bolo pre mňa takým mentálnym pozdvihnutím. Uvedomil som si, akú mi práca trénera dáva v živote voľnosť a môžem sa aj v priebehu dňa sústrediť napríklad na dýchanie a v pokoji sa rozvíjať. Keďže joga je aj o dýchaní, je to pre mňa určitá výzva - či to dokážem. Je opakom toho, čo som doteraz robieval. Stále je možnosť niekam sa posúvať. A joga je iná aj v tom, že človek sa nesnaží „tlačiť na pílu“ ako v kulturistike. Otvorili sa mi nové obzory.

Čo ti dáva joga po fyzickej a čo po psychickej stránke? Čo si doteraz vo fitness a kulturistike nenašiel?

Fyzicky sa mi páči spojenie so strečingom. Asány, aj keď sú jednoduché, ale pre mňa zložité, či už na koordináciu alebo na výdrž. Učí ma to aj tomu, aby som nešiel do fyzickej bolesti. Po desiatich rokoch tvrdých tréningov zrazu nejdeš do bolesti - je to niečo úplne iné. Je tam, samozrejme, aj prepojenie s psychickou stránkou, učím sa trpezlivosti, páči sa mi dýchanie. Z hľadiska denných zvykov je tiež dôležité vedieť sa prinútiť ich dodržiavať, aj keď trvajú pár minút. Je to tiež fajn pocit.

Aké sú rozdiely medzi fitness a jogou? Čo si postrehol?

Všimol som si, že tie najzákladnejšie rozdiely sú pre mňa tri. Aj keď ich je viac, toto sú pre mňa také kľúčové princípy, ktoré idú z môjho pohľadu presne proti sebe:

1. V joge sa snažíme rozložiť pohyb na celé telo alebo všetky svaly a v kulturistike sa sústredíme na konkrétny sval, ktorý trénujeme, dokonca niekedy iba časť toho svalu.
2. V joge nejdeme do bolesti, keď cítime, že je to nepríjemné. To ma ešte stále moja učiteľka učí, pretože som zvyknutý, že keď to nejde, tak pritlačím a keď to bolí, že to tak má byť.
3. Pri joge v jednotlivých asánach by človek mal vydržať dlhšie. V začiatkoch to nie je jednoduché a ten súlad s dýchaním spôsobuje, že celé telo pracuje v harmónii. Je to pomalší proces a človek tak vydrží v jednotlivých asánach dlhšie, dá sa precítiť naraz celé telo.

Čo si teda myslíš o škatuľkovaní v jednotlivých športoch, disciplínach a cvičeniach?

Mne sa páči výrok, že jediné čo viem, je, že nič neviem. Z toho aj vychádzam a snažím sa objavovať nové veci, niečo mi vyhovuje, niečo zasa nie. Povedal by som, že je to aj určitá "ješitnosť" a aj napriek tomu, že mám svaly, pýtam sa sám seba, či dokážem odbehnúť päť kilometrov, alebo prečo nedokážem urobiť zdanlivo jednoduchú asánu v joge, alebo prečo neviem spraviť niečo, čo v iných športoch považujú za úplný základ. Ja sám verím, že všeobecná športová zdatnosť sa týka rôznych iných vlastností, nielen toho, že človek ma svaly. A otvorenosť? Každý k niečomu inklinuje, ale myslím, že sa navzájom vieme učiť a keď sú ľudia otvorení, tak určite im to môže pomôcť. Napríklad, keď ma bolieva chrbát, tak jednou z možností, ako tomu predísť, je práve joga.

Zdroj fotiek: Archív Borisa Prekopa