Ako vizualizácia ovplyvňuje športový výkon
Mozog aj na vnútorné obrazy reaguje zmenami v štruktúre a fungovaní, akoby reagoval na reálne skúsenosti. Nech už je cieľom vizualizácie čokoľvek, treba si dávať pozor na želania. Mohli by sa vám totiž splniť.
Arnold Schwarzenegger, slávny kulturista, využíval silu vizualizácie odjakživa, keď ešte ani nebola taká populárna. Každý deň si predstavoval, ako mu rastie trup a ako sa mu zväčšuje hrudník. Postupne sa sen stal skutočnosťou.
Lindsey Vonn, jedna z najúspešnejších lyžiarok sveta a zlatá medailistka, si tesne pred štartom predstavuje úspešný cieľ. Hovorí, že je ľahšie zvládnuť pretek, keď ho už v mysli absolvovala najmenej stokrát. Tento typ tréningu miluje.
Kerri Walsh a Misty May-Treanor, dominantné duo v plážovom volejbale, sa spoliehajú na meditáciu, jogu a vizualizáciu. Tvrdia, že bez mentálneho tréningu by asi ťažko získali tri zlaté olympijské medaily. Sila je v hlave.
Obraz, ktorý vznikne
„Vizualizácia je, prísne vzaté, vytvorenie obrazu, čiže obrazové stvárnenie. V informatike ide o zobrazenie informácie ako animácia, graf, diagram. V technických vedách o zobrazenie predmetov - technické výkresy, 3D animácie budov a podobne. V psychológii ide o vytváranie obrazových predstáv objektov, ktoré bezprostredne nevnímate,“ hovorí odborníčka Erika Matwij z Human Inside.
Momentálne je mimoriadne popularizovaný trend privolávania naplnenia túžob a uspokojovania potrieb. Z psychologického pohľadu ide skôr o sprítomňovanie a imagináciu. Rozdiel je v tom, že zapájate všetky zmysly, predstavujete si komplexné javy a situácie, zahŕňajúce aj vlastné emócie aj konanie a nielen jednoduché obrazy. Táto činnosť je cielená, má silný citový náboj, sleduje konkrétny motív. Vnútorne vytvoríte obraz alebo situáciu akoby žiadaný jav už nastal a dopodrobna ho vnútorne zažijete. Použiť ho môžete ako nástroj na dosiahnutie víťazstva na pretekoch, či dobrom výsledku na tréningu alebo vyliečenie zranenia pri športovom úraze.
„Vizualizácia je v oblasti tréningu mysle často a úspešne využívaným nástrojom. Bohatým príkladom je napríklad tibetský buddhizmus, kde sú v niektorých prípadoch vytvárané veľmi pestré a mimoriadne detailné obrazy v mysli. Každý detail má konkrétny symbolický význam, ktorým vyvoláva odozvu v mysli s účinkom podľa toho, na čo kontrétna meditačná technika slúži. Pri iných typoch meditácie môže byť vizuálna predstava prostriedkom na upokojenie, či zaostrenie mysle a pozornosti,“ hovorí o vizualiácii Erika Matwij.
Všetko je o správnom tréningu
Vizualizácia sa trénuje vizualizáciou. Samotná sústredená snaha zlepšuje schopnosť vytvárať vnútorné obrazy. Samozrejme sa dajú vytvoriť isté nácvikové medzistupne či pomôcky. Skúste napríklad sledovať predmet či obraz pred sebou, zafixovať ho, potom zavrieť oči a snažiť sa ten istý obraz vyvolať v mysli. Najskôr pracujte so známymi, konkrétnymi, jednoduchými objektami a postupne vytvárajte zložitejšie obrazy. Ak vám to ide dobre, postupne predlžujte dobu sústredenia. Jogíni odporúčajú sústrediť sa na plamienok sviečky. Na začiatku na tridsať sekúnd. Vnímajte jeho silu, farbu, tvar. A potom si ho skúste vybaviť v mysli.
Nástroj, ktorý nám slúži k zlepšeniu
Erika Matwij ďalej vysvetľuje: „Vedecky bol mnohonásobne dokázaný jav plasticity mozgu. Pre mozog je vnútorný obraz takmer totožný s vnemom, ktorý vzniká pozorovaním skutočného objektu alebo javu. Preto mozog aj na vnútorné obrazy reaguje zmenami v štruktúre a fungovaní, akoby reagoval na reálne skúsenosti. Vďaka tomu napríklad športovci po úraze, keď nemôžu trénovať, môžu používať predstavu tréningu, a dosahujú tým veľmi pozoruhodné výsledky. Alebo pri špecifických typoch paralýzy, pacient vizualizuje pohyb paralyzovanou končatinou, až kým žiadaný pohyb naozaj nastane.“
Ak sa snažíte navodiť vnútorný obraz, mali by ste poznať spôsob, ktorý je najreálnejší. Kto je skôr sluchový typ, nemal by sa nútiť silou-mocou do obrazotvornosti. Skôr využiť svoju danosť a sústrediť sa postupne na jednotlivé kroky. Keď sa mu to podarí, pomaly pripojí aj ostatné zmysly. Tiež si treba dať pozor na autenticitu. Nedá sa predstavovať si behať ako Bolt, keď taký je len jeden na svete a navyše ak ste ešte nikdy nemali obuté bežecké tenisky. Hlavná je pravidelnosť a intenzita. Napríklad denný tréning, vždy v tú istú dobu za podobných podmienok, v trvaní, kým človek dokáže byť sústredený, určite prinesie zmeny. Častosť je veľmi dôležitá, no len v spojitosti s kvalitou. Vizualizovať povrchne niekoľkokrát denne je menej účinné, ako poriadne raz denne.
Dosiahnuté ciele
„Držiteľom cieľa je každý sám. Teraz je trend navodiť si úspech, víťazstvá, splnenie snov. No napríklad pri práci s fóbiami, nejde len o pozitívne obrazy. Práve naopak, môžeme vyvolať predstavu obávaného objektu (pavúk, výšky, stiesnený priestor, vystúpenie pred verejnosťou) a vedome v bezpečnom prostredí spracúvať reakcie, ktoré táto predstava vyvolá. Významný prínos majú vizualizácie už v tom, že nám umožnia vystúpiť zo zaužívaného spôsobu nazerania na vec, nabúrať myšlienkové vzorce, navodiť situáciu, ktorú sme dosiaľ nezažili a pripraviť sa vnútorne na ňu,“ dopĺňa k téme Erika Matwij z Human Inside.
Na článku sa podieľal aj Marián Klein z Human Inside.
Zdroj titulnej fotky: dougdrobut, CC0