Cvicte.sk

Čo ťa viedlo k tomu, že si sa začala viac hýbať a čomu sa venuješ? 

Úprimne? Nie, nebola to postavička ako lusk, boli to zdravotné problémy, zlé trávenie, bolesti brucha, hlavy, chrbta a uvedomenie si, že už budem len starnúť a preto je na čase so sebou niečo robiť. Momentálne takmer každý deň ráno odbehnem približne tri kilometre, keď ma niekto vytočí, tak aj viac. (smiech) Jeden až dvakrát týždenne cvičím s inštruktorkou a svojimi susedkami jogu a raz do týždnňa chodím na dvojhodinový tréning vzdušnej akrobacie do Cirkuskus.

Beháš. Trénuješ vari na maratón? 

Ak by si mi pred rokom povedala, že budem behať, tak si ciknem od smiechu. Ja a šport, to nikdy k sebe nešlo. Pri dvanásťminútovkách som zvracala a tak mi môj dedko - doktor - napísal falošný lístoček pre učiteľku, že som oslobodená z telesnej. Vždy som bola dokonalý kaviarenský typ. Mám však manžela, ktorý športuje a verzuže som mu ten dobrý pocit zo športu uverila. Už dokonca športujem viac ako on. Musím si na šport nájsť čas, inak sa začnem cítiť zle. Áno, to, čo ľudia hovoria o športe, že je závislosť, je naozaj pravda. A ak som sa namotala ja, už sa skutočne môže hocikto aj s každým. (smiech) A áno, chcela by som ísť čoskoro na polmaratón. Zatiaľ. 

Tvoj muž beháva a robí cyklistiku. Robíte nejaký šport aj spolu? 

Snažili sme sa ho zapojiť do našej susedskej jogy, ale bohužiaľ, nie vždy mu to časovo vyhovuje. Aspoň môžeme mať dievčenské svety počas ásan. (smiech) Z jogy bol však nadšený. Preňho ako basketbalistu, bežca a cyklistu to bolo znovuobjavenie svojho tela. Zistil, na čom všetkom musí makať a ako je stuhnutý a zničený. 

Čo je tvojou hybnou silou v tom celom? Kto alebo čo ťa motivuje? 

Motivuje ma môj dobrý pocit z cvičenia. Hovorím, je to závislosť. Ak necvičím, začne ma bolieť telo a časom aj duša. A to si už neprosím. 

Prečo joga? Čo ti dáva? 

Chceš sa tešiť, však, učka jogová. (smiech) Som nekonečne ohybná, predýchaná a na každej hodine vidím na sebe pokrok. Kedysi som sa nedotkla špičiek na nohách a dnes si viem za ne založiť ruky a položiť hlavu na kolená. Jogu vnímam ako sebamasáž. Je mi to skutočne rovnako príjemné. A odkedy pravidelne jogujem, masáž nepotrebujem. Okrem toho je to pre mňa vzácny dievčenský svet, čo robí dobre mojej dievčenskej naivnej dušičke. 

Veľa žien cvičí kvôli postave. O tebe viem, že máš aj vyššie motívy. Vrav. 

Žijem pod tlakom, v strese, mám toho naozaj veľa. Vyvrcholilo to, keď sme nakrúcali prvú sériu Som mama. Stále na pľaci, pomedzi jednotlivé obrazy som doháňala moje bežné práce, ktorými sa živím, ak netočím, potom bežať za deťmi, jedla som blbosti, bola som stále unavená, nemala som ísť kam na toaletu… A naraz som bola celá nafúknutá, pribratá, ťahalo ma brucho, vyzerala som ako v piatom mesiaci a bolelo to, nevládala som, kde tu migréna, prestali sa mi hojiť rany…vyšetrenia, podozrenia na všeličo. A tak som si jedného dňa povedala: dosť a začala som sa konečne starať aj o seba. Cvičiť, lepšie sa stravovať, sledovať svoje potreby. A podarilo sa mi to. 

Čo by si odporučila ženám na začiatok? Majú skúsiť individuálny tréning alebo skupinové cvičenia? 

Určite individuálny tréning, ak je to možné. Alebo si zavolať kamarátky a susedky a robiť niečo spoločne. My sa parádne hecujeme, cvičíme občas aj bez našej milovanej inštruktorky, všetky pozorujeme zlepšenie kondičky, postavy, pocitu zo seba samej. Alebo robiť niečo, čo je možno trochu uletené, ale vždy ste to chceli. Preto chodím na vzdušnú akrobaciu, ktorá je šialená makačka, ale plním si svoj cirkusantský sen. 

Vidíš aj posuny v bežnom živote? Ľahšie sa ti vysáva? 

Keďže milujem vysávanie, nie je to relevantná otázka. (smiech)  Keď cítim, že som stuhnutá, dám si pozdrav slnku alebo polohy, ktoré sú mi príjemné. Napríklad na uvoľnenie krku a ramien, ktoré ma bolia od vysedávania za počítačom. A teda behám. Cvičím aj bez teba a som si istá, že to vidíš. Aj moja trénerka vzdušnej akrobacie Helenka ma napriek môjmu nie veľkému akrobatického talentu veľmi chváli, odkedy máme Teba. 

A čo strava? Riešiš? 

Ak sa budeme tvráriť, že neexistuje PMS obdobie, tak jem naozaj krásne. Som na seba veľmi pyšná, i keď chipsy a pizza sa cítia isto urazené. Ešte že počas PMS príde čas aj na ne, však? (smiech) Raňajkujem každé ráno čerstvo urobené polievky, už sa nestravujem mimo domu, ale takmer každý deň si varím a jedlo si so sebou nosím na nakrúcanie. Zároveň sa snažím jesť čo najviac lokálnych a sezónnych surovín. Chvalabohu nemám rada sladké chute a milujem zeleninu. Žijem viac-menej vegetariánsky a mäso vyjedám práve počas tých ženských dní. Jem, na čo mám chuť, respektíve jednoduché a zdravé alternatívy blbostí, na ktoré mám chuť. A je to celé oveľa jednoduchšie, ako som si myslela. A také, že “nemám čas” si pripraviť jedlo neexistuje. Aby raz nebolo neskoro…

Daj odkaz na záver! Nejaký smart tip na lepší životný štýl. 

Polievky na raňajky sú naozaj výhra. Teplé, čerstvé, bez cukru a nezmyslov. A milujem “buddha bowls” - misky s ryžou, zeleninou, strukovinami, prípadne rybou, či mäsom. Skrátka miska plná dobrôt, ktoré sú navyše zdravé. A jednoduché. A potom ani nebudete mať blbý pocit, keď vás vaše PMS nečakane pristaví v mekáči. (smiech)