Cvicte.sk

Ashtanga joga má tisíceročné korene v ozajstnej tradícii a nie je to výmysel modernej spoločnosti a marketingu. Prežila takú dlhú dobu, pretože v sebe nesie pravú dušu jogy. Do dnešného sveta ju priniesol Sri K. Patabhi Jois, alebo Guruji, ktorý sa ju naučil od svojho učitela Krishnamacharyu.

Ashtanga Joga sa skladá zo štyroch presne stanovených sérií - postupností pozícií líšiacich sa náročnosťou a efektom na telo aj myseľ - Primary Series, Intermediate Series a Advanced A & B. Guruji učil tento systém jogy v meste Mysore v južnej Indii. Učil ju metódou, ktorú pomenovali podľa názvu tohto mesta - Mysore Style.

Keď prvý krát vkročíte do miestnosti, kde sa učí joga týmto štýlom, vyzerá to ako anarchia. Zatiaľ čo niekto cvičí pozdravy slnku, niekto cvičí Marichiasanu D, niekto Kapotasanu z druhej série, niekto leží v Savasane a oddychuje v záverečnom relaxe. V miestnosti je ticho, jediné čo počuť je hypnotizujúci zvuk dychu. Medzi luďmi chodí učitel a individuálne sa venuje žiakom, pomáha im s pozíciami, prípadne vysvetľuje techniku.

Každý z týchto ľudí si pamätá sériu, ktorú cvičí sebe vyhovujúcim tempom. Preto má ashtanga presne stanovené série - postupnosti pozícií. Aby sa dala zapamätať. Nehovoriac o tom, že sú zoradené veľmi logicky, kde jedna pozícia alebo sekvencia pripravuje telo na nasledujúce.

Ako by sa dalo sústrediť na cvičenie, keby tam malo byť stále niečo iné a nové...?

Raz keď viete sériu, alebo jej časť, ktorá vám stačí, cvičíte v miestnosti s ostatnými ľudmi, ale máte to privilégium byť sám sebe pánom, cvičiť podľa vlastnej rýchlosti dychu, sústrediť sa na to čo robíte a naozaj to precítiť. Narozdiel od vedenej hodiny, kde učitel slovne vedie celú skupinu v jednom tempe, tu cvičíte tak, ako to vyhovuje vám. Úloha učiteľa sa presunie od úlohy vodcu skupiny, do úlohy učiteľa a pomocníka jednotlivca.

Joga nie je o fantázii, aby každá hodina vyzerala inak a mala iné spektrum pozícií. Môže. Ale v tom prípade pôjde vždy iba o fyzické napodobňovanie jogových pozícií a nie o jogu ako takú. Joga nie je ani o príjemnej atmosfére, relaxačnej hudbe, sviečkach,... Joga je o práci so svojim dychom, zmyslami,... Joga je cvičenie jednotlivca. Pokiaľ sa počas cvičenia musíme sústrediť na nejaký externý faktor - napríklad na učitela, nikdy joga nebude duchovným cvičením, ale iba fyzickým cvičením.

Duša tohto cvičenia sa však už v dávno skrýva v každom z nás. Musíme do nej iba nahliadnuť. Ashtanga joga je taktiež označovaná za meditáciu v pohybe. Meditácia, teda lepšie povedané stav meditácie sa dá dosiahnuť iba ak všetky svoje zmysly upriamime dovnútra svojho tela a odosobníme ich od “rušivých” externých faktorov (učitelov hlas, hudba,...). Pokiaľ však sledujeme niekoho iného, nikdy nebudeme vedieť svoje zmysly ovládať. To je jeden z dôvodov, prečo sa sériu naučiť. Aby sme ju vedeli civčiť každý sám. Každý sám počúvať a sledovať svoj dych, svoju energiu a s ňou pracovať.

Doma to nie je "ono"

Potom nasleduje poznámka, že keď sa to raz naučím, môžem to cvičiť aj doma. No... môžte. Doma vám však nikto neporadí, nepomôže vám s pozíciou, nikto vám nič nevysvetlí, nedotlačí vás, ... Ďalší úplne bežný fakt je, že doma “to nie je ono”. Cvičiť doma je naozaj sakra ťažká záležitosť, lebo aj keď ste doma sám/sama, stále vás budú rušiť myšlienky na povinnosti doma a okolo domácnosti,.. Aj keby sa dalo odosobniť od priestoru a miesta, je úplne iné, keď cvičíte ako jednotlivec, alebo ako skupina. Citeľná energia skupiny a jej sila sa nedajú poprieť!

Tí, čo ešte necvičili Mysore štýlom si myslia, že ich bude mýliť to, že vedľa niekto robí niečo iné... Nie! Raz, keď sa dostanete do svojho cvičenia, nebude vás už nič mýliť, lebo cvičenie sa časom stane automatické. Čím dlhšie cvičíte, tým viac sa pozície, vinyasa (pohyb medzi pozíciami) a správny dych stávajú súčasťou vášho tela. Jediné, čo by vás mohlo vyrušovať je, že neviete, čo nasleduje. To je preto, že ste sa to zle naučili ;) Náhly výpadok je úplne v poriadku, ak neviete, učitel vám s radosťou povie, čo má nasledovať. Problém pri naučení sa série naspamäť, a teraz úplne úprimne,... je iba jeden: lenivosť. Nič viac, nič menej... Naučiť sa postupnosť zopár pozícií nie je naozaj až taký problém. Na prvý krát sa môžete naučiť iba zopár, do ďalšej hodiny o niekoľko viac,... prípadne vám postupne pozície bude predstavovať a vkladať do série učitel.

Vždy to isté, pritom zakaždým niečo iné

Sériou séria nekončí. Keď raz cvičíte sériu, alebo jej časť, znova a znova, deň za dňom, vždy nájdete v tých istých pozíciach niečo viac. Progres v pochopení pozície, vo funkcii tela a dychu v pozícii, pohodlie pozície, schopnosť sústrediť sa plne iba na dych,... A tento rozmer - nazvyme to hĺbka série je nekonečný proces. Táto hĺbka sa bude aj v tých najzákladnejších pozíciach zväčšovať až do konca života.

Schopnosť cvičiť samostatne, hlavne v skupine pred inými ľuďmi má občas jedného nepriateľa. Je to niečo čo je tiež už dávno v nás. Niečo, čo nechce dovoliť našim zmyslom obrátiť sa dovnútra našej pozornosti, počúvať iba svoj dych, držať pevný a nezlomný pohľad v pozícii, nesledovať a nepočúvať okolie, neukazovať sa ohybnosťou alebo silou,.... niečo, čo nám nedovolí nahliadnuť do samého seba. Táto časť nás sa volá ego.

Práve meditácia (v pohybe) dokáže naše ego postupne krotiť. Niekedy je však také silné, že nás dokáže presvedčiť, že “nie, toto nie je to čo ja chcem”, a radšej sa vydáme ľahšou cestou, cestou fyzickou a skončíme pri prázdnych pozíciach bez ich “hĺbky”... pri relaxačnom cvičení pri sviečkach s hudbou a s jogovými pozíciami (po ktorom sa dá ale naozaj cítiť fantasticky!!! - endorfíny fungujú, telu to tiež určite neuškodí, aj hlava sa dá vyvetrať!).

Vedené hodiny učiteľom

Niektorí ľudia chodia celý život iba na vedené hodiny. Je to super komerčná možnosť, keď sa joge venujeme raz, dva krát za týždeň. Veď časom, ked cvičíte stále to isté si to istotne podvedome nejak aj tak zautomatizujete a viete sa celkom pekne sústrediť na dych, panvové dno, pevný pohľad... Prežiť aspoň z časti ponorenie sa do cvičenia. Nikdy vás to však nepustí do ozajstného zážitku z jogy. Pretože svoje zmysly na vedenej hodine nebudete nikdy môcť kontrolovať - obracať ich pozornosť do/na svoje telo. Výhovorka pred sebou samým, že chodím na vedené hodiny aby som sa to naučil/a naspamäť ... e-e.

Na vedených hodinách sa sériu nikdy nenaučíte. Tam počúvate učiteľa, automaticky robíte čo vám povie, no nerozmýšlate nad tým, čo robíte a hlavne prečo to tak robíte! Preto sa vám postupnosť do hlavy neuloží. A aj keby... na vedenej hodine stagnujete. Lebo nemôžte ísť ani do hĺbky pozícií, ani do dĺžky - naučiť sa nové pozície. Ste tam limitovaní skupinou - a to vo všetkých smeroch. Pokiaľ cvičíte jogu 3 a viac krát v týždni, určite by ste mali cvičiť štýlom Mysore a vedenú hodinu nechať iba raz v týždni - a to na to, aby vám pripomínala vinyasu a približné tempo cvičenia...

Ľudia čo chodia na vedené hodiny chodia vačšinou iba na skrátenú verziu Prvej Série. Chýba im tam však výzva do nejakej ťažšej pozície. Vtedy treba chodiť aj na celú prvú sériu, alebo opäť - na Mysore. Ak by sa prvá séria cvičila v plnej dokonalosti, je v nej všetko - hlboké predklony, hlboké záklony, hlboké torzie, obe nohy za hlavou, inverzie,... Vedené hodiny ale majú svoje štandardné tempo, a vačšina ľudí čo chcú ničo “viac” - užiť si pozíciu, mať svoj čas dostať sa do nej hlbšie ,... na to nemajú na hodine proste niekedy čas, prípadne nevedia ako... Je tu jedna rada. Naučiť sa sekvenciu, a cvičiť Mysore štýlom - posunie vás to tam, kde ste nikdy neverili, že by ste niekedy mohli byť.

Celý koncept cvičenia “stále toho istého” a prípadne navyše samostatne (Mysore štýlom) je teda v skratke jednoduchý. Prídete, rozložíte si podložku, začnete cvičiť, sledujete svoj vlastný dych, pretože nestresujete z toho, čo to učiteľ po vás chce lebo to poznáte, sledujete svoje telo, panvové dno, pohyb, energiu, dostávate veeeeľa fyzickej alebo slovnej dopomoci od učitela, dokážete zo svojho cvičenia urobiť ozajstnú meditáciu v pohybe lebo sa naučíte kontrolovať svoje zmysly a obracať ich naspäť do vnútra svojho tela - k svojej duši,... a časom začnete žať ovocie jogy - zdravé telo, ale v tomto prípade aj zdravého ducha! Práve tým, že vieme byť pri cvičení pozornosťou iba v rámci svojej osoby, zastavíme myšlienkové pochody bežného dňa a transfromujeme fyzický aspekt jogy na ozajstný spirituálny zážitok...

Autor: Jaroslav Pávek, www.1yoga.sk

Zdroj foto: Archív Jaroslav Pávek