Cvicte.sk

Helenka je človek, ktorý na hodinách svojim klientom veľa dáva. Rozprávali sme sa o jej úspešnej športovej kariére i o tom, aké sú jej plány.

Ako vyzerali tvoje športové začiatky?

So športom som začínala v Nitre, konkrétne s folklórom. Bolo to vlastne nápad mojej spolužiačky na gymnáziu, aby som šla na konkurz do folklórneho súboru Zobor. Keďže ja som taký „folklórny typ” a pochádzam priamo z Nitry, tak som začala práve tam.  Zároveň som vtedy začala chodiť na aerobik, ktorý sa v tom čase ešte cvičil v rôznych telocvičniach. V podstate som sa nejakej bežnej pohybovej príprave venovala už od detstva, ale nikdy to nebolo nič vážne. Všetko to bolo na rekreačnej úrovni. Dokonca, keď som chodila cvičiť ešte ako dieťa, už vtedy ľudia mojej mame vraveli, že mám talent a mala by som skúsiť modernú gymnastiku. V tom čase som ale mala ešte mladšieho brata, takže rodičia nemali až toľko veľa času. Ako dieťa som sa teda športu venovala čisto rekreačne a intenzívnejšie to bolo až vo folklórnom súbore. Vtedy som stretla Katku Mihálikovú, ktorá ma poslala na moje prvé inštruktorské školenie aerobiku. Vtedy som už bola na vysokej škole. Čiže ja som klasický aerobikový typ. Viedla som klasické hodiny aerobiku, ako bol napríklad body work.

Z Nitry si sa dostala do Bratislavy, ako to bolo s folklórom a športom tu?

V Bratislave som sa úspešne dostala do súboru Gymnik, ale keďže som prišla z kolektívu, ktorý som poznala, niekam, kde som nepoznala nikoho, nepáčilo sa mi to.

Začala som teda chodiť na klasické aerobik hodiny na Lafranconi. Vtedy sa však otváral Pen Gym na Wolkrovej ulici. Nikto tam nechcel cvičiť, pretože to bolo až v Petržalke a odvšadiaľ to bolo veľmi ďaleko.

Bola to vtedy, podľa môjho názoru, najkrajšia sála s odpruženou podlahou. Ja som okrem soboty cvičila 2 hodiny za sebou  –vždy aerobik a body work. Takže takto som vlastne fungovala takmer počas celej vysokej školy. Bolo to náročné, ale práve vďaka tomu, že som mala veľa hodín aerobiku, som sa vypracovala. Získala som návyk. Učila som aerobik, step aerobik, body work, fitball, skúšala som dokonca spinning.

Cvičenie som však brala len ako doplnkovú činnosť popri štúdiu na ekonomickej univerzite. Nikdy som sa tomu nechcela venovať naplno. Bolo to iba hobby.

Zdroj: Helena Ballová

Akým smerom išiel tvoj športový život po nástupe do práce?

Cvičiť som neprestala, ani keď som začala pracovať. Vtedy začali problémy s kolenami. Začala som byť opatrnejšia, dokonca som na chvíľu s cvičením aj prestala, no vždy som sa k tomu nejako vrátila späť. Mala som to jednoducho rada.

Keď som prijala pozíciu finančného manažéra v jednej zahraničnej firme, pochopila som, že to nebudem vedieť skombinovať. Začala som teda chodiť plávať. Len tak sama pre seba.

Keď človek cvičí aerobik, má problém ísť si zacvičiť aerobik na hodinu niekoho iného, pretože ten lektor ťa rozčuľuje tým, čo všetko robí zle. Nenašla som nikoho takého, na koho hodiny by som si šla zacvičiť. Raz ma však kamarátka Lea Grančič zavolala, aby som zastupovala jednu hodinu a vtedy som začala chodiť cvičiť do Family fitcentra v Petržalke. S Leou sme sa poznali z Pen Gymu, kde ja už som bola „hviezda” a ona vtedy len začínala. Spolu s Leou sme kedysi dokonca natáčali aj krátke videá spolu s nemeckým inštruktorom pre jednu našu TV, ktorá však už teraz neexistuje, a tak som začala chodiť cvičiť na Leu.

S Leou sme spolu chodili po rôznych kongresoch, vtedy som na jednom z týchto kongresov stretla Vladimíra. Keďže Lea sa ma neustále snažila presviedčať, aby som znova učila, povedala som jej, že ak začnem, tak jedine s PortDeBras.

Zdroj: Helena Ballová

Kedy si začala s PortDeBras?

Toto bolo v roku 2008, ale PortDeBras začalo už v roku 2006. Keďže to bolo vtedy ešte úplne nové a čerstvé cvičenie a nikto sa tomu ešte nevenoval, snažila som sa nájsť nejaké školenia.

Sem-tam som zašla do Trnavy, keďže tam bolo zopár dievčat, ktoré sa tomuto štýlu cvičenia venovali. Práve ony absolvovali školenie v Prahe, ale potom sa dlho nič nedialo. Hneď ako som absolvovala školenie v Prahe, začala som PortDeBras učiť. Následne som cestovala za PortDeBras všade, kde sa len dalo: Praha, Mallorca, Budapešť, Viedeň. Toto cvičenie bola pre mňa láska na prvý pohľad. Zaujímavé je, že ja som nikdy nebola taký body&mind typ, ja som skôr človek, ktorý sa potrebuje vybiť. No keď som sa s Vladimírom troška viac spoznala, navrhol mi, že by som mala učiťaj Pilates. Najprv som to úplne zavrhla, no keď ti múdry človek niečo povie, začneš sa nad tým minimálne zamýšľať.

Zdroj: Helena Ballová

Učaroval ti nakoniec pilates?

Celé toto vnuknutie prišlo práve od Vladimíra. Bol to práve on, kto mi navrhol, aby som sa okrem PortDeBras začala venovať aj pilatesu. Šla som teda do Prahy, kde mi bola odporučená pilates akadémia. Práve tam som zistila, ako mi pilates prospieva.

Vždy som bola veľmi „tuhý“ človek. Bolo to aj kvôli aerobiku, keďže tam sa človek až tak veľmi nenaťahuje. Tu som však zistila, ako sa týždeň po týždni viac a viac naťahujem a všetko sa uvoľňuje. Vtedy som začala pilates aj učiť. Zároveň som sa neustále venovala aj učeniu PortDeBras.

Tým, že ja som „aerobikár“, snažila som sa pilates učiť tak, aby si ľudia zacvičili. Pilates je rehabilitačné cvičenie, ale keď sa to cvičí príliš rehabilitačne, tak ľudia môžu mať pocit, že si na tej hodine nezacvičia, lebo je to pomalšie. No práve vďaka mojim skúsenostiam z body worku viem pilates podať tak, že ľudia majú pocit, že si  poriadne zacvičili.

Venuješ sa aj joge. Ako si sa dostala k nej?

Joga sa mi do života zamotala tak, že som neustále hľadala niekoho, ku komu by som si šla zacvičiť. Hľadala som niečo, čo by som si cvičila len sama pre seba. Lebo aj pri PorDeBras aj pri pilatese len dávaš, ale potrebuješ aj niečo pre seba.

Už dlho som poznala Jara Páveka a veľmi sa mi páčil štýl, akým jogu učí. Počas leta organizoval 2-týždňové trénerské kurzy. Začala som hlavne kvôli sebe, ale keďže v klube, kde som učila, potrebovali niekoho na ashtanga jogu, začala som ju učiť. V prvom rade však cvičím jogu sama pre seba. Raz do týždňa sa snažím mať hodinu s učiteľom. PortDeBras je však stále moja srdcovka. Všetko ostatné je len doplnkové. Hlavne filozofia jogy sa mi spája aj s inými vecami, ktoré robím. Jednoducho mi to celé zapadá jedno do druhého ako puzzle. Podľa mňa je dobré robiť viacero vecí, lebo keď sa človek venuje len jednej veci, je to veľmi jednostranné. Ak sa napríklad venuješ aj dvom úplne opačným veciam, postupne zistíš, že si nájdeš spoločné prvky, ktoré sa nejakým spôsobom prepoja.

Joga mi pomáha, keďže sa viac sústreďujem na dych. Taktiež vidím, že aj ľuďom to pomáha, keď im poviem, aby sa viac sústredili na dýchanie, aby s tým dychom pracovali, aby ich dych viedol. Sama mám pocit, že dokážem precítiť  viacero vecí. Ja sama som šťastná, že sa posúvam.

Zdroj: Helena Ballová

Mala si niekedy cieľ byť inštruktorkou pilatesu, jogy či PortDeBras, alebo to skôr bola zhoda okolností?

Nikdy som nemala tendenciu školiť. No prirodzene sa to vyvinulo tak, že minulé leto som cestovala do Moskvy, kde sa konal prvý trénerský kurz PortDeBras. Tam boli vyškolení prví inštruktori tak, že môžu rozdávať certifikáty na PortDeBras. Je nás len zopár, ktorí učia basic a intermediate kurz. V Moskve sme šli do detailov, rozoberali sme jednotlivé sekvencie, aký majú význam, čo znamenajú alebo na čo si treba dávať pozor. Práve toto ma veľmi posunulo vpred. Nechápala som, že ešte tak veľa o tom neviem.

Tým pádom aj ja ľuďom na basic kurze hovorím, že to je len ochutnávka. Človek jednoducho na jednom kurze nie je schopný poňať všetky informácie.

Veľmi mi to pripomína aj jogu. Čím dlhšie sa tomu venuješ, tým viac do hĺbky ideš, tým tomu viac rozumieš a sama pohyb úplne inak vnímaš. Takto by to malo fungovať vo všetkom. No každý sme iný.

Čo sa týka cien v Move Academy, prvý kurz je za plnú cenu, ale ak už niekto robí opakovaný kurz, cena je zvýhodnená. Keď som si ja robila basic kurz 5- až 6-krát, za všetko som platila plnú sumu. Ja som to ale chcela, čiže mne to bolo jedno. Keď má človek dobrého učiteľa, vždy je niečo, čo sa môže naučiť. Basic kurz prehlbuje vedomosti do hĺbky. Ostatné kurzy rozširujú obzory. V basic kurze sa nad tým začneš viac zamýšľať, začneš sa vnímať.

Ľudia mi často vravia, že oni chcú PortDeBras cvičiť ako ja. Ale čo nevidia, je, koľko mám toho už za sebou. Oni vidia len tú čerešničku na torte. Keď si pohyb človek užíva, všetko ostatné jednoducho príde. Čiže aj moje začiatky boli katastrofálne. Presne toto sa snažím ľuďom na školeniach odkázať. Len treba začať. Taktiež sa mi veľmi páči Vladimírov výrok:

„Keď začneš učiť, si v miestnosti ten, ktorý vie o PortDeBras najviac.”

Zdroj: Helena Ballová

Zdroj: Helena Ballová

Ako je to s PortDeBras aktuálne na Slovensku?

Už je zastúpený skoro na celom Slovensku. Ľudia sa však stále boja cvičiť, boja sa učiť. Držia sa vzadu. Je však pravda, že získať na PortDeBras klientelu, nie je jednoduché. Veľa ľudí sa na to rado pozerá, povedia si, aké je to super, myslia si, aké je to ľahké, pritom to ľahké vôbec nie je. Ako náhle si to však človek obľúbi, tak pri tom zostane. Hudba, pomalý pohyb, to je niečo, čo v tebe niečo uvoľňuje a na konci je to naozaj príjemný pocit.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

Ja som úplne spokojná s tým, čo mám. Tým, že cvičenie je pre mňa vedľajšie, i keď momentálne tvorí veľkú časť môjho záujmu, stále to pre mňa nie je všetko. Teraz bolo obdobie, že cvičenie sa u mňa rozpínalo, ale viac toho už teraz nedám. Ak by som cvičila na 100 percent a nerobila pri tom iné veci, tak by som šla do bodyArt-u. Najprv ma bodyArt veľmi rozčuľoval a volala som to „vykrádačka jogy”, ale keď som sa s tým bližšie zoznámila, tak som zistila, že je to super cvičenie s perfektným a prepracovaným konceptom, ktorý jednoducho ponúka v dnešnej dobe to, čo ľudia chcú. Musela som si určiť priority a jednoducho si vybrať.

V súkromí pôsobím vo sfére sebarozvojových seminárov a tréningových workshopov pre firmy, pretože tak ako človek môže by ťchorý, aj firma môže byť chorá. Učím, ako sa vlastne z tohto začarovaného kruhu dostať von. Keďže som sa dlho venovala športu, je pre mňa zastabilizovaný a skôr si myslím, že by som mala trocha ubrať, lebo som z toho unavená a viac sa venovať firemnej sfére v oblasti sebarozvoja. Tým pádom, že som bola finančný manažér, sú mi firmy veľmi blízke. Veľa vecí vo firmách vidím, dobre sa mi s nimi pracuje, poznám veľmi veľa ľudí v zahraničí, ktorí sem na Slovensko radi chodia a prinášajú skutočnú kvalitu.

Zdroj foto: Helena Ballová

Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o: 

Zuzka Biel zavesila právo na klinec a plne sa venuje športu

V detstve začala aikidom, neskôr sa z nej stala inštruktorka AY Fly či deepworku. Čo jej dáva šport a aké sú jej plány do budúcnosti? 

 

VIDEO a FOTO: PortDeBras Band je už aj na Slovensku!

Cvičenie si môžete dokonca vyskúšať aj vy priamo s jeho tvorcom Vladimirom Snezhikom, ktorý onedlho povedie školenie inštruktorov na Slovensku.

 

Jogalates – cvičenie, ktoré milujú aj celebrity

Pevné a flexibilné telo, zrelaxovaná myseľ, zlepšená stabilita chrbtice, silný stred tela. To je len niekoľko plusov, ktoré ponúka zázrak menom jogalates.