Cvicte.sk

Predtým, ako začneme s jogou, musíme si ujasniť zámer, prečo jogu vlastne robíme. Chceme sa cítiť fyzicky lepšie, trápi nás bolesť chrbta alebo chronická choroba? Alebo sa chceme len začať viac hýbať, máme radi pohyb, fyzickú expresivitu, umenie pohybu? Je našou motiváciou skôr prílišný pohyb našej mysle a radi by sme sa cítili psychicky inak, trochu lepšie, vyrovnanejšie a pokojnejšie? Alebo všetko predchádzajúce a ešte by sme chceli porozumieť aj tomu, že prečo žijeme "na guličke" v nekonečnom priestore a čase, ...a načo vlastne?

To všetko môže byť naša motivácia, žiadna nie je lepšia, alebo horšia, môžeme si vybrať len to, čo práve v danom období hľadáme a potrebujeme najviac. Avšak, naša myseľ má tendenciu vybrať si len časť z celku. Myseľ si vytvorí tunelové videnie a my prestaneme vidieť širší kontext. Vtedy môže dôjsť k zraneniu, či už fyzickému alebo emocionálnemu.

Veľa ľudí aktuálne širší kontext jogy príliš nerieši, je komplikovaný a my na to jednoducho nemáme čas. Ale buďme k sebe úprimní, naozaj nemáme čas? Alebo sme len vystresovaní a nevieme si určiť priority, necítime dostatok motivácie, vôle a nemáme dostatok síl sa v živote trochu viac zorganizovať?

Joga je o koncentrácii, ale nie každá koncentrácia je joga

V dnešnej dobe má joga fitnes nálepku. Vnímame ju ako praktikovanie určitých zostáv, pohybu zlúčeného s dychom a relaxáciu. Avšak toto je len nepatrná časť z jogy samotnej. Musíme vedieť rozdeliť, čo je klasická joga a čo je moderná joga, ktorá je veľmi mladá a rozvíjala sa od začiatku minulého storočia (na západe približne od 50. rokov). Praktizovanie pozícií je jedna vec, druhá je štúdium a obidva tieto aspekty tvoria jogu.

Joga je o koncentrácii, ale nie každá koncentrácia je joga. Tým, že sa naučíme sústrediť na jeden bod, do toho dýchať a hýbať sa, ešte neznamená, že robíme jogu. Aspoň nie tak, ako nám ju posunuli naši predkovia, ktorí tento metodologický systém pre nás preskúmavali a mnohí tomuto prastarému vedeckému smeru venovali celý svoj život. Teraz by vedci asi protestovali. Ale aj naše ponímanie vedy, okrem iného, sa niekam stratilo vo vyňatí časti z celku. Moderná veda stratila kontakt s duchom a to je kameň úrazu, dôvod deštrukcie a skazy na planéte. Ako keď dáte dieťaťu príliš zložitú hračku, s ktorou nevie narábať. Máme príliš veľké technické možnosti a schopnosti, ale tie ďaleko predbehli schopnosti ducha vedieť rozlíšiť a vidieť hlbšie súvislosti, pochopenie celku.

Dnešná joga pomaly stráca ducha

A aj samotná joga, akosi s rýchlosťou tejto doby a naším zaužívaným tunelovým videním, pomaly stráca ducha. Pri pozorovaní toho, čo sa deje v preezoterizovanej dobe, aj svoju bezpečnosť. Je veľa prípadov, kde neboli ľudia na hlbšie techniky jednoducho pripravení. Ak sa chceme hrať logicko-nelogickú strategickú hru, je dobré pozrieť si aj návod.

V dávnych dobách si jogoví učitelia vyberali svojich študentov, a mnohých z nich aj odmietli, lebo videli, že ešte neboli vnútorne pripravení. V dnešnej marketingovej dobe je to naopak, je tu lov na jogového zákazníka, teda človeku dať čo najskôr príjemný zážitok a možno čo najrýchlejšie vyprodukovať ďalších učiteľov, ktorí budú vytvárať ďalšie pozitívne zážitky, dobrý pocit z intenzívneho workoutu, pocity uvoľnenia a hlbšej relaxácie. Na pocitoch najrôznejších variácií  je naša generácia závislá a nikomu sa nechce alebo nemá čas na skutočnú prácu. Nič nie je biele alebo čierne, a ani ja nechcem kategorizovať a rozdeľovať. Verím, že všetko má svoj význam. Avšak, cítim hlbokú vnútornú potrebu pridať sa k mnohým, ktorí cítia potrebu starať sa o základnú esenciu jogy a iných pradávnych systémov sebarozvíjania.

Ak sa chceme do jogy ponoriť, musíme spomaliť

Sú tu tisíce skvelých učiteľov, ktorí majú za sebou tisíce hodín práce s telom, mysľou a duchom. Ich zámer je čistý a úprimný. Ale je tu okolo nás aj marketingový duch, ktorý v nás vyvolá túžbu po najlepšom štúdiu, najlepšom systéme, najlepšom učiteľovi, najlepšom zážitku a v neposlednom rade, najlepšom a najrýchlejšom zárobku. Verím tomu, že v tejto rýchlosti sa nájde naozaj len málo času na to, pozrieť sa na veci hlbšie.

Aj v samotnej joge sme sa stali veľmi hmotnými, fyzickými a s tou veľkou rýchlosťou ostávame len na povrchu. Ako keď hodíme plochý kameň na hladinu v nádeji, že sa veľakrát od hladiny odrazí. V tej rýchlosti sa kameň nedokáže ponoriť, skáče po povrchu. Čím viac sily do toho dáme, tým viac skáčeme po povrchu. Na to, aby sme pocítili hĺbku a obsah, musíme spomaliť a ponoriť sa v meditatívnom pokoji. S týmto ponorením si môžeme uvedomiť ďalšiu dimenziu, nový priestor, a vtedy zistíme, že nie sme len bytosť letiaca časom a priestorom, bez obsahu a smerovania. Ale môžeme zistiť, že realita má aj svoju hĺbku a neopísateľnú kvalitu. Okolo nás je určité pole, ktoré niečím pripomína vodu. Ale skúste vysvetliť rybe, že je vo vode! Niekto to nazýva jednotné kvantové pole, niekto akáša. Ale v podstate je to to isté. Ak sa chceme ponoriť, musíme spomaliť. Nájsť si na to čas, dovoliť si to, dopriať si to. Karel Čapek tomu hovoril „zahálka“. David H. Thoreau, spisovateľ, ktorý veľmi ovplyvnil Martina L .Kinga či Mahatmu Gándhiho, to volal „leisure“. Niektorí to volajú rozjímanie, iní odlúčenie na samote pri lese alebo v meditačnom centre. Je to jednoducho o venovaní si času na to, aby som vytvoril priestor, kde môžem vypustiť to staré a vpustiť nové.

V našich životoch prevláda yang energia

Naša doba je plná mužskej yangovej energie. Impulzívnosti, rozpínavosti, dosahovania, pevnosti, odhodlanosti, explozívnosti a zanietenosti pre vec. Je to veľmi užitočná a potrebná energia. Ak je v rovnováhe so svojím protipólom. S touto energiou kameň letí naozaj ďaleko a vytvorí krásne kruhy na hladine. Ale až keď sa táto energia spomalí, vstúpi kameň do yinovej energie a pomaly klesne do vody. Do vodného poľa, kde má všetok čas sveta na to, aby rozjímal, zaháľal na dve jazera, bol chvíľu v pokojnom ústraní, meditoval.  Ak by tam však bol príliš dlho, mohlo by mu opäť uniknúť, ako je krásne na slnku, nad povrchom jazera, aké je neskutočne zábavné sa len tak „hopsavo“ kĺzať po hladine pokojného jazera. Všetko musí byť v rovnováhe. Aj impulzívnosť, aj ničnerobenie. Ak je niečoho veľa, vzniká pretlak alebo apatia.

Predtým, ako začneme s jogou, musíme si ujasniť zámer

Preto aj naša jogová prax musí byť vyvážená. Je dobré vedieť, odkiaľ kráčam a kam by som sa chcel dostať. Predtým, ako začnem s jogou, je vhodné ujasniť si zámer. Odtiaľ sa rozvíja nasmerovanie našej cesty. Ak som v živote príliš aktívny a neviem nikdy spomaliť, potrebujem praktikovať viac statiku. Ak sa neviem pre nič v živote rozhýbať, chýba mi energia, potrebujem sa rozprúdiť. V joge sa to nazýva praktikovanie protipólov. Máte premiéru jedného, praktikujete ten druhý.

Paradoxne, niekedy sa stáva to, že ak je príliš veľa pretlaku a upokojenie neprichádza do úvahy, praktikujeme dynamiku až dovtedy, kým sa ten pretlak neuvoľní. Napríklad, ak je človek príliš rozrušený z práce, má príliš veľa myšlienok, je nápomocné ísť do dynamickej vinayasy (prechodov). Tento štýl dokáže pekne uvoľniť telo, rozprúdiť energie a pripraviť nás na statickejšie formy. Tam pekne transformujeme oheň na vodu, príde ich prepojenie. Dychovými technikami, pranayámou, túto nadobudnutú energiu transformujeme do jemnejšej psycho-aktívnej energie, ktorá nám pomáha rozvíjať zmysel pre hlbšiu koncentráciu. A kde je hlbšia koncentrácia, tam onedlho príde aj meditácia.

Odporúčame prečítať: Prečo joga funguje