19. JAN 2017

Diastáza. Čo to vlastne je a ako ju liečiť?

Veronika Shoebridge

Diastáza je pomerne neznámy pojem, no zároveň je to niečo, čo je veľmi častým javom, vyskytujúcim sa najmä u žien po pôrode a na materskej dovolenke. Viac prezradí fyzioterapeutka Monika Šrenkelová. 

Chýba osveta

Monika chodí po celom Slovensku a prednáša. „V piatok som bola na prednáške v Žiari nad Hronom, kam prišlo cez 30 žien, z ktorých 2 diastázu nemali,“ hovorí Monika hneď na úvod nášho rozhovoru. A pokračuje ďalej: „Bola som aj v Trenčíne, kde bolo 48 žien, a museli sme to rozdeliť do dvoch dní. Z tých 48 žien malo diastázu 46.”

Monika sa teda počas svojich ciest po Slovensku, ale i za jeho hranicami, stretáva s mnohými ženami, ktoré za ňou chodia a pýtajú sa, prečo je ich brucho iné, alebo prečo i keď trénujú s trénerom, sa ich brucho nemení. Monikina odpoveď vtedy znie, že majú diastázu. „Chýba tu osveta,“ vraví Monika. Tak sa osvetu snaží robiť ona. Nielen medzi mamičkami v materských centrách, ale potrebuje spolupracovať aj s lekármi, čo sa jej teraz už, našťastie, začína celkom dariť.

Čo je to diastáza

„Diastáza je patológia,“ vysvetľuje Monika. Monika to vie u ženy spoznať hneď. No hovorí, že existuje aj celkom jednoduchý spôsob, ako zistiť, či žena diastázou trpí. Tým je samovyšetrenie. „Prvý znak je, že sa urobí strieška nad pupkom. Je to vlastne rozostup priameho brušného svalu. V strede je väzivový popruh a do neho vchádza ľavá a pravá strana priameho brušného svalu. Tým, že bruško rastie počas tehotenstva, aby sa vytvoril priestor pre bábätko a nedošlo ku kompresii vnútorných orgánov, musí sa natiahnuť dutina brušná. Po pôrode sa následne vďaka hormonálnym zmenám bruško znova stiahne. To nastane, ak je všetko v poriadku. Ak nie je, a pri diastáze to tak nie je, ostane bruško vonku,“ vysvetľuje proces Monika. V takomto prípade teda nastala patológia všetkých štruktúr. Čiže nielen svalov, ale i všetkých väzivových štruktúr držiacich brušnú stenu.

Je potrebné uvedomiť si, že je tu veľmi dôležitá genetická predispozícia. Následne je to aj tým, keď žena necvičí. Čiže určitá prevencia tu je možná a tou je cvičenie a posilňovanie core, čiže vnútorného stabilizačného systému. „Sú však aj športovkyne, ktoré majú diastázu, lebo cvičia nesprávne. Vytvárajú si vlastne vnútrobrušný tlak. Necvičia tak, ako by mali a ako keby to všetko tlačili do brušnej dutiny,” tvrdí Monika.

Ďalšími príčinami môže byť aj vek, čiže čím neskôr žena rodí, tým je väčšia šanca, že sa objaví diastáza. Aj zásoby kolagénu vekom klesajú, no produkcia kolagénu sa dá znova naštartovať práve športom. Ďalším dôvodom vzniku diastázy je cisársky rez.

diastaza
Zdroj: Monika Šrenkelová

Ako s tým bojovať?

Pri stanovovaní diagnózy a rozsahu distázy Monika pacientke meria separáciu svalov. No pri určovaní diastázy je smerodajná najmä strieška nad pupkom, ktorú sme spomínali vyššie. Následne s pacientkou cvičí. Záleží však od rozsahu samotnej diastázy. Monikina metodika je postavená na 10-tich hodinách. Každý deň jedna hodina. Monika vždy začína úplne od nuly. Zmaže teda všetky zlé stereotypy a následne všetko buduje znova. „Každý cvik zopakujem maximálne 3-krát. Mám zhruba 50 až 60 cvikov. Ja sa však zameriavam a robím komplexnú rehabilitáciu. Pretože keď už je diastáza, tak viem, že ani panvové dno nebude v poriadku a bolesti chrbtice má tiež skoro každá žena, a taktiež nesprávne dýchajú. Čiže je to všetko prepojené,“ tvrdí.

Pacientkám dáva taktiež „domáce úlohy”, čo znamená, že cvik, ktorý si zacvičia u nej, musia následne cvičiť aj doma.

Diastáza ide väčšinou ruka v ruke s herniou. To znamená, že je to pruh brušný.

diastaza
Zdroj: Monika Šrenkelová

Monikine začiatky

Monika je vyštudovanou fyzioterapeutkou a začínala cvičiť so ženami, ktoré nevedeli otehotnieť. Postupne jej ale začali mamičky odriekať cvičenia, lebo sa chystali na chirurgické riešenie uvoľnenej brušnej steny, výkon zvaný abdominoplastika. Pričom pri veľkých zákrokoch tohto typu sa rieši aj diastáza. Ona si hneď pomyslela, že tu nie je potrebná operácia, ale dá sa to vycvičiť. Prepojila vedomosti z funkčnej anatómie, a tak to celé začalo. Samotné cvičenia si zostavila sama. Je veľmi dôležité ako je samotný cvik prepojený s dýchaním.

Ľudia robia pri cvičení jednu zásadnú chybu. Cvičia kĺby a nie svaly

„Je úplne zbytočné cvičiť niečo 10-krát, keď to nemá žiaden efekt. U mňa je to 3- krát a s výrazným efektom. Je to vedomé cvičenie. Pracujem najmä s hlbokým stabilizačným systémom, pretože ten je zodpovedný za náš balans. Ale ten musí byť v súlade s našimi povrchovými svalmi. Musí tam byť rovnováha,“ tvrdí Monika.

Zlé dýchanie

Ľudia nevedia dýchať. Dýchajú plytko a nesprávne. Pri diastáze majú všetci abdominálne dýchanie, čo znamená, že robia nádych a výdych bruchom. To však nie je správne. Monika im pomáha aktivovať bráničné dýchanie a výdych sa realizuje pomocou brušných svalov, pretože brušné svaly sú tie výdychové. Na jej kurzoch ľuďom poskytuje aj polhodinový kurz anatómie, kde podrobnejšie vysvetľuje, s ktorými svalovými skupinami sa bude pracovať. Monika teda klientom počas 10-tich hodín poskytne množstvo informácií, ktoré by mali pri cvičení následne využívať aj doma. Diastáza je totiž reverzibilná.

Podľa toho, v akom stave diastáza je, v cvičení treba, samozrejme, pokračovať aj po skončení 10-hodinového kurzu. „Každá disatáza reaguje inak a ide o to, v akom stave tie svaly boli. Ľudia si sami povyberajú cviky, ktoré cvičia. Samozrejme, tie, ktoré nie sú ich obľúbené cvičiť nebudú, ale to sú práve tie, ktoré cvičiť treba. Ľudia by si mali nájsť aspoň 10 až 15 minút denne na cvičenie. Zacvičenie celej zostavy trvá 45 minút,“ tvrdí Monika.

Má aj klientky, najmä mamičky, ktoré síce diastázu nemajú, ale majú inkontinenciu. Venuje teda veľmi veľa času aj svalom panvového dna. Každá klientka, ktorá ju navštívi, má tiež bolesti chrbtice. Ak je oslabená brušná stena a diastáza zároveň, tak automaticky sa s tým spája aj bolesť chrbtice. Monika sa teda snaží problém vždy riešiť komplexne. Vždy klientkám odporúča, aby si každú diastázu po každom tehotenstve najprv vyliečili a až potom mali ďalšie dieťa. Takto sa predíde zhoršovaniu stavu a liečba pôjde ľahšie.

Pozor však na to, že i keď sa žena po pôrode znova začne hýbať, nemusí to pomôcť s diastázou. „Sú totiž dva typy bušných stien. Jeden je typu ,jelly belly᾿ a druhý má zasa tendenciu ihneď stvrdnúť, pretože ten sval bude reagovať na hocijakú záťaž. Čiže takéto tvrdé bruško musím najprv zmobilizovať, aby som s ním následne vedela pracovať.“ Strieška sa pri diastáze diagnostikuje spôsobom, že klientka si ľahne a zdvihne nohy 15 cm nad zem. Vtedy sa strieška urobí. Ak je na brušnej stene tuk, tak strieška je veľmi ťažko identifikovateľná. Ak je na bruchu veľa tuku, cvičenie nemusí byť až také efektívne, preto Monika takýmto klientkam radí, aby schudli. Ideálne športy sú bicyklovanie, plávanie, rýchla chôdza či chôdza do schodov. Skákanie na trampolíne je na druhej strane zakázané. Monika klientky učí svoje telo ovládať v statike, až neskôr môžu ísť do dynamiky.

Koža je taktiež veľmi nevyspytateľná. Buď sa vstrebe a prispôsobí sa stavu, alebo ešte viac ovisne. To však záleži od retinolu, kolagénu a elastínu. Koža je samostatná jednotka. Jedným z faktorov toho, či koža ovisne, je teda aj strava.

Zdroj foto: Monika Šrenkelová

Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o: 

Ako by mala vyzerať prvá pomoc pri boľavých krížoch?Ako by mala vyzerať prvá pomoc pri boľavých krížoch?

Spýtali sme sa diplomovanej fyzioterapeutky Lenky Bartoňovej. 

 

Vďaka ukrutným bolestiam dnes pomáha ľuďomVďaka ukrutným bolestiam dnes pomáha ľuďom

Nič nie je náhoda a všetko sa deje pre niečo. Svoje o tom vie aj mama, psychologička a masérka Silvia Lidajová. 

 

Začala s folklórom, dnes je jedinou školiteľkou portdebras na slovenskuZačala s folklórom, dnes je jedinou školiteľkou PortDeBras na Slovensku

Helenka Ballová je známa inštruktorka, ktorá  u nás preslávila hlavne PortDeBras. 


DISKUSIA K ČLÁNKU (0)

Diskusia k článku - Diastáza. Čo to vlastne je a ako ju liečiť?

Nový príspevok

Táto diskusia je otvorená len pre prihlásených užívateľov.

 
Desiatujete každý deň?
Áno, desiata je dôležitá.
Ako kedy, teda podľa toho, či mám čas.
Nie, nikdy na to nemám čas.

Celkom hlasovalo: 1291
Archív ankiet

Odber newsletterov
Tip pre redakciu
Poslať článok

Poslať článok môže len registrovaný užívateľ.